Hovorí sa, že stredoškolská láska je tá najkrajšia. Keď si chcú starší ľudia spomenúť, aké je to mať motýle v bruchu, myslia práve na toto obdobie. Sladké obdobie, kedy neboli žiadne problémy a prvé ozajstné lásky vyzerali tak, že budú trvať navždy.
No vo väčšine prípadov to tak nie je. Prežili sme jednu nádhernú rozprávku, ktorá sa skončila plačom do vankúša tak silným, až sme si mysleli, že to naše zlomené srdce nevydrží. Ach tá tínedžerská láska! Sladká, naivná. Nikdy na ňu nezabudneme. Ako to, že sa musela skončiť? A prečo ostane navždy jednou z najkrajších lások?
Pretože táto láska vznikla v čase, kedy nám na ničom inom nezáležalo. A zároveň to nič bolo naše všetko. Práve obdobie v čase strednej školy bolo tým, kedy sme začali vnímať lásku. Už to neboli detské bozky na dvore. Cítili sme sa byť dospelými a chceli sme mať vzťahy. Dokázali sme sa bezhlavo zaľúbiť a pre lásku by sme spravili čokoľvek. Keď sme získali človeka, o ktorom sme po nociach snívali, bol to ten najkrajší pocit. V škole sme nemysleli na nič iné, ako na to, kedy opäť budeme spolu. Mohli sme sa spolu flákať po škole a zabávať sa po víkendoch. Na ničom inom vtedy nezáležalo. Milovali sme, a verili, že to bude navždy.
