
V prvom rade musím vysvetliť pojem „sama“. Sama, ako osoba, ktorá si je vedomá svojej individuality. Sama, ako osoba, ktorá miluje byť milovaná a dávať lásku, len skrátka potrebuje byť aj sama so sebou.
Myslím si, že láska k sebe samému je veľakrát podceňovaná a príliš ju neriešime, i keď by sme sa jej v bežnej konverzácií mali povenovať akosi precíznejšie. Navzdory toho však skôr hovoríme o láske k druhému človeku. Ja si však myslím, že výrok:„Ak nedokážeš milovať samého seba, ako môžeš potom milovať niekoho iného?“, nevznikol len tak.
Sebaláska. Sebaúctva. Slová, ktoré absolútne nie sú egoistického významu a môžu nám v živote pomôcť viac, ako si myslíme. Som názoru, že ak chceš byť šťastná, musíš začať predovšetkým od seba. Ak miluješ seba, uvedomuješ si svoju hodnotu, svoje názory a svoje hodnoty a nemôže ťa nič len tak zlomiť. Ak však neustále o sebe pochybuješ, hovoríš si, že si nič nezaslúžiš a tvoja sebaúcta je na bode mrazu, nemôžeš sa čudovať, že sa ti v živote moc nedarí.












