Nekonečný kolobeh?
Toto sa reálne deje. Nazvime to príbeh Snílka, ktorý má v živote veľa ťažkých situácii, a obracia sa na vesmír.
„Bože, prosím, daj aby som už bol konečne šťastný. Daj mi znamenie, čo mám robiť, nech už je to čokoľvek. Už som skutočne zúfalý. Vedz, že budem mať myseľ aj oči otvorené. Budem počúvať, budem hľadať. Len mi prosím ukáž cestu a ja po nej pôjdem.“
A tak vesmír vypočuje túto prosbu. Podsúva Snílkovi znamenia. Púšťa mu piesne. Podsúva mu články na internete. Ľudia v jeho okolí riešia podobné problémy ako on. Nápisy na stenách, na pútačoch mu presne vravia, čo má spraviť. Dokonca mu ukáže priamo na jeho životnej situácii, že skutočne nie je priaznivá, že v nej jednoducho nebude šťastný.
A čo robí Snílek? Je už veľmi zaneprázdnený. Pieseň mu iba preletí cez uši, myseľ inde. Na článok na internete nemá čas, pretože rieši dôležitú pracovnú schôdzku. Nápisy na pútačoch? Síce ich vidí, ale nečíta, nevníma. Jeho nepriaznivá situácia mu vytvorí síce túžbu po zmene, ale Snílek má strach čokoľvek zmeniť. Preto radšej pred ňou zakrýva zrak. Klame sám seba, že jeho problémy, nie sú tak veľkými. Že si sám všetko iba zveličuje. Je na neho toho príliš, ale časom sa to určite zmení, zlepší a nakoniec bude šťastný.
