Pre všetky „malé ženy“ vo veľkom svete

Byť ženou nie je ľahké. A kto tvrdí že je, nie je žena. Niekedy máme ako keby dané príkazom ako sa obliekať, ako vyzerať, ako sa dať ostrihať, ako byť príťažlivá. Preto nás úplne chápem, ak občas rozmýšľame či sme správne tam, kde sme, že sme komplikované, že si občas prídeme moc materiálne ale potrebujeme tie nové rifle! Je to začarovaný kruh, kedy to možno ty ani tak nevnímaš, no svet nám diktuje byť takým a takým. Vždy obdivujem ženské, ktoré jednoducho idú proti prúdu, berú šance jednú za druhou a pritom sú stále spokojné, vďačné a usmievavé. Možno to nám chýba. To ich sebavedomie. To, že už sme zvyknuté, že nám ľudia diktujú, aké máme byť. Musíme vedieť variť, ale určite! Inak sme ženské, ktoré sa považujú za lenivé či neschopné. Musíme nosiť podprsenky a ak aj na to máš prsia, Boh ťa chráň, aby si vyšla na ulicu bez nej. Keď ti niekto vynadá a slovne ťa zničí, iba sa zahľadíš do Zeme a premýšľaš nad svojimi chybami. Ak sa s niekým hádaš o svojej pravde a vieš, že ju máš, nakoniec aj tak si tá zlá, pretože sa to obráti voči tebe a ty proti tomu nevieš bojovať. Nakoniec ešte aj usúdiš, že v podstate má ten druhý pravdu a chyba je v tebe. Alebo sa nahodíš ráno do krásneho outfitu, krásne upravená a spokojná sama so sebou ideš do školy, no akonáhle ťa niekto uvidí, už ti začne rozprávať o tom, ako ti to nepristane, prečo sa strápňuješ a že to nie si ty. Za iných okolností by si tohto človeka nepočúvala a vlastne si si nikdy jeho názor nebrala k srdcu, ale … veď asi má pravdu.Inak vieš o tom, že by si mala schudnúť? Pozri sa na seba. Celulitída, široké boky a gigantické prsia. A ten zadok! Oh, rob so sebou niečo! Tiež radšej nehovorím o tvojich zničených vlasoch a o tej novej blúzke, ktorá ti vôbec nesedí. Dobre. Stačilo už. Dúfam, že si pochopila, ako to myslím.
My, ženy, častokrát podceňujeme samé seba. Vôbec nie sme na seba pyšné, ak sa nám niečo podarí. Ani sa nikdy za nič nepochválime. Naše sebavedomie je na húpačke a väčšinou sa pred okolitým svetom a problémami zavrieme do izby a zakryjeme sa paplónom. Dobre však vieme, že pred tým iba utekáme. Jednoducho, život nám niekedy príde ako veľká hádanka, ktorú nevieme vyriešiť. Trápime sa s ňou po celý život a neskôr zistíme, že na živote je najkrajší život samotný! Asi to máme vrodené, že berieme si na plecia problémy druhých, že chceme aby sa mal každý dobre a my môžeme trpieť i za neho a hlavne chceme každému pomôcť a zmeniť ho. Netráp sa prosím. A hlavne sa necíť „malá“ vo svete. Si nádherná, slobodná a nezávislá žena, ktorá by nemala premrhať minúty či hodiny svojho života tým, že sa ho bude báť. Prijmi svoj život ako svojho kamaráta. Veď je to tvoj dar. Choď s ním ruka v ruke, objavuj jeho krásy, teš sa z neho a hlavne buď sama sebou. Teraz je ten čas, kedy máš byť sama sebou. Teraz je ten čas, kedy si môžeš život užívať najviac naplno. Teraz je ten čas žiť!

„Váš čas je obmedzený, tak ho nemíňajte na život niekoho iného. Nenechajte sa ovplyvniť názormi iných. Prehlušia váš vnútorný hlas. A čo je najdôležitejšie, nájdite v sebe odvahu nasledovať srdce a vlastnú intuíciu. Ony totiž už dopredu vedia čím sa skutočne chcete stať. Všetko ostatné je druhotné.“ – Steve Jobs

photos: weheartit.com, man-and-camera.com

cover photo: man-and-camera.com