
Sú to výroky. Netreba ich hneď subjektívne vnímať ako pravdu alebo lož. Nemusíš sa podľa nich riadiť. Stačí, ak sa pri ich čítaní uvoľníš a precítiš to, čo sa ti snažia povedať.
1. Minulosť sa už nevráti
Pristihla si sa niekedy, ako spomínaš na „staré dobré časy“ a kútiky úst sa ti samé od seba dvíhajú do úprimného úsmevu? Tento úsmev má avšak trochu horkastú príchuť, však? Ľudia, na ktorých spomínaš, situácie, ktoré sa ti stali, emócie, ktoré si vtedy cítila. Všetko je síce už len minulosťou, ale aj napriek tomu sa rada vo svojich myšlienkach vraciaš do tohto obdobia. A je to úplne v poriadku.
Možno si počas svojho života opustila zopár ľudí, priateľov, kolegov, spolužiakov, skrátka hocikoho, pretože si cítila, že ich už vo svojom živote nepotrebuješ. Vaše cesty sa rozišli a každý z vás sa rozhodol ubrať iným smerom. Spoznala si nových ľudí, s ktorými si si vytvorila nové zážitky, ale s odstupom času si na priateľov z minulosti začneš spomínať a zamýšľať nad tým, ako sa asi majú, čo robia, či sa im splnili ich vtedajšie sny, či sa zmenili alebo sú stále rovnakí.
Občas ťa zamrzí, že už nie ste v kontakte ako kedysi a praješ si, aby boli opäť súčasťou tvojho života. Musíš si uvedomiť, že taký je život. Menia sa ľudia, okolnosti, meníme sa my samy. Ľudia do nášho života prichádzajú s istým opodstatnením, a ak nám už nemôžu ponúknuť viac, naše cesty sa prirodzene rozídu.
Minulosť ostáva v minulosti. Tento fakt však nemusíš považovať za niečo negatívne. Naopak, môžeš byť vďačná, že všetko zlé, čo sa ti kedy stalo, je už dávno preč. Netráp sa nad chybami, ktoré si urobila, nad slovami, ktoré ťa zranili, alebo nad osobami, ktoré ťa opustili. Všetky tvoje bolestivé spomienky slúžia na to, aby si nezabudla, čo ťa tieto osoby alebo skúsenosti naučili, pretože bez nich by si nebola osobnosťou, akou si dnes.
2. Priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje
Možno sa teraz zhrozíš a absolútne so mnou nebudeš súhlasiť, pretože podobný vzťah práve zažívaš. Nesnažím sa teraz úplne zničiť predstavu o takejto forme priateľstva. Áno, pripúšťam, muž a žena môžu spolu fungovať ako kamaráti, ALE v prípade, ak aspoň jeden z nich uvažuje nad vzťahom s tým druhým, o skutočnom priateľstve už nemožno hovoriť. Potom tu hrajú rolu hlavne sympatie a tie sa skôr či neskôr pretavia do očakávania, že by sa snáď z tohto priateľstva mohol v budúcnosti stať hlbší vzťah.
Ak má muž so ženou spoločné záujmy, dopisujú si, zdôverujú sa jeden druhému, otvárajú sa pred sebou navzájom, je viac než isté, že aspoň jeden z nich začne k tomu druhému cítiť niečo viac a svoje city sa bude snažiť prejaviť.
V tomto prípade sa môže stať viacero možností:
- Druhý tieto city opätuje a z priateľstva sa stane vážny vzťah.
- Druhý tieto city neopätuje, pretože sa bojí, že by o priateľstvo prišiel. Má strach, že ak by spolu tvorili pár a stalo by sa niečo, čo by ich donútilo k rozchodu, ich priateľstvo by sa tým navždy skončilo. Pretože po rozchode nič nebýva také isté, ako pred tým. Takže v záujme zachovania priateľstva, ktoré funguje, sa vážnejšieho vzťahu vyvaruje. Z toho dôvodu vyplýva ďalší bod.
- Priateľstvo sa vyznaním lásky jedného k druhému naštrbí. Druhá strana môže byť opatrnejšia, uzavrie sa, môže obmedziť kontakt. To pravdaže môže zraniť toho druhého. Ten sa začne druhej strane nasilu vnucovať a môžu vznikať nezhody, ktoré môžu ich priateľské puto ohroziť.
- V najhoršom prípade sa toto priateľstvo môže rozpadnúť úplne a to len preto, že niekto cíti k tomu druhému niečo viac a svoje city sa snaží naplno prejaviť.
Celá táto téma je v skutku diskutabilná, ale na základe toho, čo som napísala, možno so mnou aj trošku súhlasíš a možno nie a stále si stojíš za tým, že táram.












