Tentokrát chcem písať o tebe. O chlapcovi, ktorý mi ukázal, čo znamená ľúbiť, čo znamená cítiť ten silný cit na vlastnej koži, prebúdzať sa s myšlienkou iba na jednu jedinú osobu a s ňou rovnako večer aj zaspávať.
O chlapcovi, ktorý mi tak veľa dal, no zároveň mi tak veľa zobral. A v neposlednom rade, o chlapcovi, ktorý aj keď bol po mojom boku krátko, prebudil toho vo mne veľa. Verím v osud a karmu rovnako ako aj v to, že to čo sa má stať, sa stane. A tak ak sa tak bude mať stať, tento článok sa dostane aj k tebe. Preto sa ti tu chcem prihovoriť.
Chcem ti povedať, že sa nehnevám. Aj keď viem, že ti je s najväčšou pravdepodobnosťou jedno čo si myslím, no najmä to, čo cítim. Aj tak chcem, aby si to vedel. Nehnevám sa a ani som sa nikdy kvôli tebe nehnevala, pretože aj keď sa v mojej duši vyskytol náznak hnevu, takmer okamžite ho prekrylo sklamanie a smútok. Tak to bolo vtedy a tak je to aj teraz. Chcem, aby si vedel aj to, že si uvedomujem zásadnú chybu, ktorú som urobila. A síce, že som ti hneď všetko dovolila a tak rýchlo ti začala veriť. Chcela som vedieť, čo znamená ľúbiť.
Takýto koniec som si nezaslúžila.
Dennodenne nad tým premýšľam. Som si plne vedomá toho, že už na tom nič nezmením, ani že tým nič nedosiahnem, to ani nechcem … no jednoducho tomu neviem zabrániť. Môžem robiť čo len chcem, akokoľvek sa snažiť. No neviem zabudnúť. Vieš, lenže stále sa mi akoby vôbec nechce veriť, že si to iba hral. Že si to po celý ten čas nebol ty. No a aj keby si to bol ty, ako je možné že si sa v priebehu pár dní dokázal úplne zmeniť?!
Všetko bolo dokonalé a nemalo to ani len najmenšiu chybu, hocikde si ma zobral a hocičo sme robili, bolo mi perfektne. Vlastne, úplne všetko bolo a fungovalo perfektne. Tak, kde sa stala tá zásadná chyba?!
Čo sa udialo, že si všetko to, čo si so mnou zažil a čo si mi hovoril a sľuboval, čo si so mnou plánoval len tak zavrhol, vymazal?! Čo v tebe zapríčinilo ten veľký zlom, tú zmenu?! Môj názor je ten, že to bola ona.
