
Odpúšťať sa má. Prináša to slobodu tebe aj tomu druhému. Prosím ťa len o jedno, ak odpúšťaš, nestrať pri tom svoju vlastnú tvár a dobre si rozmysli to, či chceš dať tomu človeku druhú šancu, nebodaj znova svoje srdce. . .
Chodila s ním pár mesiacov a dozvedela sa, že ju podviedol. Bez hanby sa bozkával s inou, samozrejme, že skôr či neskôr sa všetko prevalí a v tomto prípade tomu bolo len pár dní. Ostala na pochybách, čo teraz. Odpustiť mu a ostať s ním? Alebo od neho odísť?

Ostala, odpustila mu, začali odznova. No dôvera sa niekam stratila. Tvrdí, že už by ani nikomu na sto percent veriť nevedela. Odteraz, ak ide niekam von, stále sa obáva toho, či sa zase nedozvie, že bol s inou. Bojí sa každého iného dievčaťa, ktoré na neho pozrie. Mohla by byť ďalšou na jeho zozname. A aj napriek tomu, že dôveru v neho nemá žiadnu, je s ním. Ľúbi ho a on ľúbi ju. Vraj.
Určite je ťažké opustiť niekoho po dlhšej dobe. Určite je ťažké opustiť niekoho, koho máš rada a na koho prítomnosť si si zvykla. Áno, je to ťažké. Ja to chápem. Ale uvedomuješ si, že si sa vlastne vrátila späť k mužovi, ktorý ťa podviedol? Podupal tvoju hrdosť. Zranil tvoju dôveru. A nielen v dôveru v neho, ale aj dôveru v iných mužov. Ževraj v dnešnej dobe už neexistuje vzťah, kde by aspoň jeden nepodvádzal. Preto sa k nemu vrátila, lebo už neverí, že by mohol prísť niekto lepší, alebo niekto, kto ju nepodvedie.












