Opustená
Vzťahy
Ostala som na všetko sama. Kam odišli tí, ktorí mi sľúbili, že ostanú pri mne? Vraj tu budú za každých okolností…Vraj.

Život si pre mňa pripravil samé skúšky, ktoré ma posunuli ďalej. Delila som sa s nimi o svoju radosť. Verila som im. Verila som, že im naozaj na mne záleží. Cítila som byť milovaná. Zbožňovaná. Myslela som si, že ich nikdy nestratím. Pretože tie priateľstvá boli silné. Teda, aspoň som si to myslela. Mala som ich podporu. Vedela som, že ma pochopia. Svoje úsmevy som roky rozdávala práve im. A teraz? Teraz, keď ich najviac potrebujem, zmizli.
Boli sme skupina ľudí, ktorí mali túžbu spoznávať svet. Spolu proti všetkým. Mnohí nám závideli naše priateľstvo. Nečudujem sa. Boli sme jeden pre druhého obrovská opora. Bolo to úžasné priateľstvo. Lenže ako čas plynul, každý z nás sa začal poberať vlastným smerom. Našli sme si iných priateľov (hoci starú partiu sme sa snažili udržať pokope). To dokonalé priateľstvo sa stratilo..
Jedného dňa som blúdila rušným mestom a rozmýšľala nad nimi. Strašne mi chýbali. Zasnená, uviaznutá v minulosti, som naozaj čistou náhodou natrafila na človeka, ktorý mi svojím upriameným pohľadom dal pocítiť, aká som výnimočná. Možno si myslíš, že len zbytočne preháňam. Nepreháňam. Dal mi toho viac než som si zaslúžila. Nahradil ich. Bola som z toho zmätená. Ani neviem ako, ale stal sa tým najdôležitejším človekom v mojom živote.













