Odpusť mi tvoje zlomené srdce
Lifestyle
Prešiel už nejaký ten piatok, no ja si stále na teba občas spomeniem. Chýba mi tvoja bezstarostnosť, tvoj humor, tvoj optimistický pohľad na svet a neustála ochota vyčariť úsmev na tvári osobe, ktorá ti je blízka. Stále som sa s tebou veľa nasmiala. Keď som bola smutná, bol si prvý, kto ma utešoval.
Ako čas plynul začali sme si písať viac, až sme si písali neustále. Začali sme sa úmyselne a často stretávať. Dôverovala som ti a brala ťa ako najlepšieho kamaráta. Myslela som si, že u teba je to rovnaké.
Žiaľ druhí videli už oveľa skôr to, čo ja som vidieť nechcela. Moje kamarátky a spoloční známi nás začali dávať dokopy. Smiala som sa, nech nebláznia. Musím sa priznať, áno, bolo mi s tebou veľmi dobre. Tvoja spoločnosť a pozornosť mi lichotila, ale súvislosti mi akosi nedochádzali.
Bola som mladá a hlúpa.
Kontrolka v hlave mi blikla až keď si mi začal dávať darčeky. Nedávalo mi to zmysel. Keď si chcel byť somnou každú jednu voľnú chvíľu. Niekedy aj nasilu. Cítila som sa pod tlakom. Všetko by to bolo v poriadku, keby sme obaja cítili to isté.
Keď som od teba dostala bielu ružu, vedela som, že musím zastaviť to, čo som mala zastaviť omnoho skôr. Zrazu som videla to, čo ostatní už dávno a veci začali do seba zapadať.












