Občas máš právo byť nešťastná
Vzťahy
Čítala som, že by bolo super, keby ľudia hovorili, čo naozaj cítia a prestali by na fb pchať pesničky s hlbokým textom v úmysle, že správny človek pochopí skrytý zmysel – lebo, nepochopí. Tak teda, takto sa cítim … A len chcem, aby si vedela, že:
je úplne v pohode, ak to tak občas cítiš aj ty…
Cítim sa naštvaná, pretože mám dojem, že život občas nie je fér. Teda minimálne dnes nie je fér .. a keď sa aj istoty začínajú rúcať, naozaj premýšľam, že začnem veriť reťazovým správam, lebo mám pocit, že tie jediné sa určitým spôsobom nikdy neprerušia.
Rovnako s tým súvisí aj to, že neznášam neúplné informácie .. neznášam, keď ľudia podajú infomráciu, ktorú sa rozhodnú spresniť priam v šibeničnom termíne s tým, že šanca na akékoľvek pokojné zvládnutie situácie je viac menej v prdeli.

Ďalej sa cítim dosť opustená a úprimne to, že bývam na intráku s tým má len veľmi málo spoločné. Nie, nie je to z únavy. Naozaj by som už konečne vo svojom živote ocenila človeka, ktorý by pri mne stál aj v týchto dodrbaných momentoch, lebo, naozaj, nie som takáto negatívna vždy. Dokonca ani nie často .. ani nie pred ľuďmi. Negatívna som len tu a teraz. Lebo je to cez sklo, cez písmenká, nikomu sa nepozerám do očí, nikto mi nevenuje ten falošný, súcitný pohľad a všetci budú prekrúcať očami len doma za laptopom, a s tým skutočne dokážem žiť.












