Na prvý pohľad nenápadná. No keď si sa na ňu zapozeral, nedokázal si prestať.
Mala v sebe čosi neobyčajné, aj keď jej črty neboli tak výrazné, skrývali v sebe jemnosť. Vedel si, že je to žena, ktorej by si nemal nikdy ublížiť. Nechcel si to. Už len predstava toho, ako jej tvár kriví plač ťa dokázala dokonalo odradiť od akejkoľvek snahy ublížiť jej.
Cítil si, že je výnimočná. Iná ako ostatné. Pocit, akým si sa pri nej dokázal cítiť toto podozrenie len potvrdzoval. Vzbudzovala v tebe čosi nadprirodzené. Vyžarovala dobro, to ku ktorému sa každý tak rád vracia. Vždy sa snažila usmievať. A to aj vtedy, keď jej nebolo všetko jedno. Snažila sa ľuďom okolo seba nepridávať žiadne ťažkosti. Nemala problém pomôcť komukoľvek, kto sa na ňu obrátil s prosbou. Nikdy nechcela nikomu zle. Veľakrát jej záležalo na iných omnoho viac ako na sebe. Keď bola ticho, hneď si vedel, že niečo nie je v poriadku. No aj napriek tomu ťa nikdy nechcela zaťažovať svojimi problémami. Všetko si zodpovedne riešila sama. Poznala sa. Naozaj dokonalo. Vedela, ktorou cestou sa má uberať rovnako ako vedela, čo je správne a čo nie. Nikdy predtým si nestretol rovnako výnimočné dievča.
Tvoje srdce sa po mnohých sklamaniach začalo roztápať. Konečne si začal niečo cítiť. Chcel si aby bola navždy v bezpečí. Dal by si jej všetko na svete len aby bola tvoja. No ona mala svoje srdce obrovské. Našlo sa v ňom veľa lásky a porozumenia, o ktoré sa nebála podeliť s inými. Nikdy by ti neublížila. Ako by aj mohla, neodpustila by si to. No ty si to nevedel pochopiť. Začal si sa báť.
