O tebe, o nás

Aj dnes ma prinútilo skoré sobotné ráno napísať niečo o tebe, nie, nebolo to tým, že by som sa nudila, ani tým, že som chcela písať. Jednoducho čas mi znovu ukázala kúsok z toho, ako vie čarovať s mojimi citmi k tebe.

Zobudilo ma upršané marcové počasie ešte pred 7 ráno, keď som mala ešte spať a v tej chvíli mi prišlo na rozum znovu tvoje meno. Každý deň si mojou prvou myšlienkou, keď ráno vstanem a tou poslednou keď sama, zlomená a opustená zaspávam v posteli. Nezmenilo sa to, ani časom naozaj nie, stále mi chýbaš, časom už len dokážem písať o tom ako veľmi.

zdroj: unsplash.com

Pri myšlienke na teba ma pocit lásky znovu prinútil otočiť sa na druhú stranu postele a pozrieť sa či sa cez noc nestal zázrak a ty ležíš na svojej vyhradenej polovičke. Samozrejme tak ako každý deň pred tým, aj teraz bolo tvoje miesto prázdne, nebolo to tým, že by si bol v práci, ale tým, že už tu nie si, odišiel si, len tak, z človeka, ktorý tu stál vždy pri mne sa stal cudzinec bez mena a titulu.

Bez toho, aby som znovu plakala nad tým, ako veľmi mi chýbaš radšej začnem myslieť na to pekné, na to keď každé víkendové ráno patrilo nám. Zatvorím oči a znovu si predstavím, že sa ráno zobudím, vedľa mňa spíš ty a ja sa usmejem, pretože len pohľad na teba ma vie urobiť šťastnou, pomaličky sa ti znovu vopchám do náručia a ty si ma rozospatý k sebe silno pritúliš, pobozkáš ma a obaja znovu zaspíme. Áno, takto to bolo, takto by som to chcela naspať, chcela by som teba naspať.

zdroj: unsplash.com

Naozaj neviem, kde sa to všetko zlomilo a ty si bez slovka odišiel, teda nie, nebudem klamať, tých slov bolo naozaj mnoho, a raz, keď mi to čas znovu umožní, dostanem zo seba von aj tie, ale dnes to ešte nebude, odhaliť každú spomienku na teba ma vždy stojí veľa síl, ale s týmto mám pocit, že sa dokážem vyrovnať so samotou a bezmocnosťou, pretože aj keď tie myšlienky spomienky bolia, robia ma silnejšou a odolnejšou. Z vonku sa síce tvárim ako najväčší bojovník pod slnkom, ale zakaždým, keď sa ocitnem sama bez spoločnosti ľudí sa mi začnú kotúľať slzy po tvári.

Viem, že to, že si odišiel ma spravilo silnou, ale ešte nie dostatočne na to, aby som sa pohla ďalej, pretože aj keď moja hlava hovorí „choď“, moje srdce kričí „Ostaň a bojuj“, aj keď občas pri tom všetkom neviem ešte či je o čo bojovať.