Prečo sa mi nedarí? Otázka, ktorá napadla snáď už každému. Čo sa to deje a prečo? Sú ľudia čo cítia nespravodlivosť alebo krivdu. Nerozumejú dôvodom, spochybňujú bezchybnosť vesmíru. Ich vlastná seba ilúzia sa stavia do role sudcu, ktorého ochotne strieda rola obete. Spravodlivo sa striedajú.
Iste ste zažili ukážkovú situáciu.Napríklad ráno, keď nájdete zmeškaný budík, nič nestíhate, niečo dôležité máte no stále sa vám do cesty stavia nejaká prekážka, vďaka ktorej vaša nervozita čoraz viac stúpa. Čo ak to nie je náhoda? Všetko sa synchronicky spojilo, až máte pocit, že uzavreli akúsi dohodu. Nesú posolstvo? Vesmírna smska? Haló spamätaj sa! Zastav sa. Si doma umývaš si zuby, myšlienkami však už sedíš niekde u lekára v čakárni a v hlave máš milión vízii ako dnešný deň dopadne. Poprípade sa pýtate samej seba, prečo tá čašníčka, ktorá k vám pred týždňom bola milá si vás dnes už vôbec nepamätá a od milého človeka má asi tak ďaleko ako ja od kulturistu.
Stalo sa to mne. Identická, možno v niečom odlišná situácia. No zmysel mala rovnaký. Nie je náhoda aké situácie sa nám dejú, akých ľudí stretávame, ako sa k nám správajú, nie je náhoda ani to aké posolstvo nám odovzdávajú. Je to zrkadlo. Odraz nášho vnútra. Našich myšlienok, citov, emócii. Je to také jednoduché. Všetky odpovede nosíme v sebe. Sú v nás. Každý je jedinečný tak ako jeho príbeh. Môžeme sa stať spolutvorcom vlastného príbehu a života. Neprizerajme sa nečinne na to čo sa nám deje a tvorme si vedome lepšiu prítomnosť. Odstráňme krivdy, ilúzie a sebaklam.
Naskytá sa preformulovanie otázky. Nedarí sa nám? Alebo si len myslíme, že sa nám nedarí? Veriť v krásu dní, života a skúseností, ktoré nám ponúka je záruka šťastia. Nie je potrebné veci rozdeľovať na zlé či dobré. Je dôležité ich prijať. Naše myšlienky sú priťahované a v rovnakej sile a podobe sa k nám vracajú. Ako náhle získame kontrolu nad nimi získame kontrolu aj nad svojim životom. Vedome si ho vytvoríme a bude presne taký akým ho chceme.
