Och, ďalšia debata na tému, prečo som zmenila prácu. Prečo som tam nezostala dlhšie, najlepšie na celý život podľa nich. Ale oni to nechápu. Nechápu moju cestu. Pretože toto je moja cesta. Každý máme vlastnú cestu. Na ktorej skúmame a objavujeme.
Čo nás baví a napĺňa. Ale oni o tom nevedia. Vyrastali v inej dobe. Kde pre nich budúcnosť bola práca na päťdesiat rokov a z nej mohli ísť rovno do dôchodku. Dúfali, že sa štát o nich postará. Doba sa zmenila. Sedím v nákupnom centre Eurovea. Mám slúchadla na ušiach a pozorujem ľudí okolo. Krásne počasie je vonku. Jedine čo vidím sú mladí ľudia, starší ľudia a rodiny s malými deťmi. Polovica z nich pozerá do mobilov v nádeji, že tam niečo nájdu. Čakajú na niečo čo sa nestane. Snívajú a dúfajú, že bez akcie sa to splní. Veľký omyl.
zdroj: unsplash.com
Nič sa nestane, nič sa nezmení. Bez toho aby si sa TY vydala zo zóny komfortu a ukázala svetu čo ťa baví. A neboj sa, pokiaľ si to ešte neobjavila a hľadáš to. Si stále na lepšej ceste ako polovica ľudí, ktorí chodia piatky a soboty do barov resetovať hlavy. Nedáva to zmysel a nikdy nebude.
