
My ľudia sme zvláštne bytosti. Naháňame sa za niekým, kto pred nami uteká, a odstrkujeme toho, kto nás má naozaj rád. Asi to je v nás hlboko zakorenené, inak by sme sa s tým nestretávali tak často.
Na svete existuje veľa vecí, s ktorými sa človek učí popasovať. Neopätovaná láska patrí jednoznačne medzi jednu z nich. Často je pre nás veľmi ťažké pochopiť, prečo človek, s ktorým to na začiatku vyzeralo tak dobre, sa odrazu stiahol do úzadia a ďalej nevyhľadáva našu spoločnosť. Zo všetkých síl sa snažíme prísť na to, kde sa stala chyba, čo sa pokazilo a v čom sme zlyhali.
Snažíme sa mu pripomínať, najprv to skúšame po zlom, potom sa tvárime nad vecou a zakončujeme to tým, že sme ochotní odpustiť všetko, prehliadnuť nedostatky a urobiť aj nemožné preto aby sa k nám vrátil. A presne tu nastáva chyba. V momente, kedy zabúdame na seba samých, na svoje hodnoty a zásady a sme ochotní na chvíľku stratiť seba, len preto aby sme získali jeho. Pričom si neuvedomujeme, že nakoniec pri sebe aj tak nedokážeme udržať nikoho, kto s nami úprimne byť nechce. A ak sa nám to z nejakého dôvodu na chvíľku podarí, ver mi, že to nikdy nevydrží.












