Neprišla som na všetko, no toto mi zatiaľ stačí

Potrebovala som veľa času, aby som našla ten správny spôsob ako na život. Stále nepoznám cestu, ktorou sa chcem vybrať do svojej budúcnosti, a tak zatiaľ medzi mojimi cestami blúdim a kľučkujem. Neviem sa medzi nimi rozhodnúť. Každá má svoje plusy aj mínusy, svetlé aj tmavé stránky. Ale každopádne nie som nútená vyberať si prirýchlo. Som sama sebe pánom a nikto iní mi môj život riadiť nebude, takže stále mám dosť času.

Času na rozhodnutie, čo si vybrať. Tmavý les a skúmať jeho temné uličky? Vyprahnutú lúku, na ktorej čakám len ja sama? Rušnú cestu na predieranie sa deň za dňom s kariérou, množstvom káv a nedostatkom spánku? Križovatku plnú zákazov, v ktorej ma bude sprevádzať chlap, ktorý tak či tak raz odíde? Alebo poľnú cestičku, ktorej zákutia a prekvapenia budem objavovať spolu s priateľmi?

zdroj: pixabay.com

Neviem kedy prídu posledné dni na rozhodnutie, ale žijem svoj život tak, ako žijem vďaka jednej veci, ktorú som sa stihla naučiť a bez nej si to už neviem znovu predstaviť. Je to milá predstava byť dobrým a spravodlivým, ale nie je reálna, pokiaľ chceme život žiť a nie sa ním len predierať. Musela sa stať tak trochu mrchou, aby som si vedela užiť a nielen ťažko prechádzať deň za dňom s mylnými predstavami o dobre a láske.

zdroj: pinterest.com

Neznamená to byť zlým človekom. Tí si len myslia, že sa majú dobré, dokým ich to všetko nedobehne a nezrazí na kolená. Prídu na to aj oni, pokiaľ im nebude mať kto podať pomocnú ruku a vytiahnuť z dna späť hore. Znamená to len nebyť tým, ktorého majú za dobráka a tak to využívajú. Neskákať ako druhý píska. Nenechať sa byť tým, ktorému sa ľudia ozvú, len keď niečo treba a inokedy si ani na meno nespomenú.

A taktiež nedávať milión šancí. Ako sa vraví „Tri a dosť“ a to pri všetkom..