Stalo sa ti už niekedy, že ťa sklamal človek, pri ktorom by si nikdy nepovedala, že to spraví? Stalo sa ti niekedy, že odišli z tvojho života ľudia, s ktorými si rátala počas celej cesty svojho života? Cítiš bolesť, sklamanie, krivdu, neférovosť, hnev alebo zradu? Viem, ako to bolí. Áno prešli sme si tým už asi mnohí. Keď spoznáš človeka, s ktorým ti je dobre a rozumiete si, je úplne normálne, že o neho prísť nechceš. Kto by predsa chcel stratiť niekoho, koho považuje za svoje šťastie? Život je už však raz taký.
Je však dôležité uvedomiť si, že všetko je, ako má byť. Ak z tvojho života niekto odišiel, pravdepodobne aj odísť mal. Možno ti to teraz nebude dávať zmysel, pretože pod tlakom nikto nevidí triezvo, ale ako sa vraví: ,,žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí“. Po chvíľke bez neho ti konečne začne dávať zmysel, prečo to nevyšlo. Možno ti to dôjde hneď, možno v tajnom kútiku duše si stále dobre vedela, že ten človek je len chvíľkovým šťastím. Ale možno práve naopak to bude trvať týždne, mesiace, roky, až pokiaľ si uvedomíš, že to nebola strata, ale zisk, že si o neho prišla.
Ranná zamilovanosť je krásna, ale jej následky môžu byť fatálne. Keď sa do niekoho človek zaľúbi, väčšinou vidí len to dobré, pekné a na všetko zlé, čo sa objaví nekladie dôraz. Práve naopak, snaží sa sám sebe obhájiť, prečo sa asi daný človek tak správa. Niekedy si vymýšľame hlúposti a klameme samých seba. Obhajujeme konanie iných a zastávame sa ich, len aby sa nám skutočnosť zdala o čosi krajšia než aká naozaj je. Občas sa stáva, že si klamstvá hovoríme tak často, že im nakoniec naozaj uveríme…
