
My ženy sme záhadné stvorenia. Všetky naše výbuchy nálad a emócie. Jeden deň sme veselé, všade naokolo je dúha a všetko je krásne, no na druhý deň je naša nálada pod bodom mrazu. Na celý svet sa hneváme a z očí nám sršia blesky.
No, čo keď je tých zlých dní viac, ako tých dobrých?
Každá z nás má niekedy pocit, že by sa chcela vzdať. Má slzy na krajíčku a chce utiecť. Chce kričať. Chce sa zbaliť a odísť niekde ďaleko, niekde preč od všetkých ľudí a problémov. Niekde, kde by boli neustále dni plné šťastia a radosti.

Bolo by to ale príliš jednoduché. Potom by sme si nevážili tie krásne chvíle, momenty a lásku.
Ty to jednoducho nemôžeš vzdať, moja milá, aj keby si veľmi chcela. Nemôžeš. Nesmieš. Prečo?
Pozri sa na svoj život. Na to, čo vytváraš, na to kam smeruješ, čo robíš … To je dôvod, ísť ďalej.
Zlepšuješ sa? Napreduješ? Experimentuješ? Vidíš, daj najavo svoje vlastné ja a rob to, čo ťa napĺňa.
Nemôžeš sa nechať niečím rozptýliť, musíš pokračovať ďalej. Musíš sa hýbať a nezastavovať. Každý z nás, urobil nejaké chyby v živote. Všetci sme urobili zlé rozhodnutia, ale to, že by si to vzdala a ušla preč, by nič nevyriešilo.
Ale hovorím ti, milé nežné stvorenie, si stále tu. Napriek tým zlým veciam. Stále dýchaš. Máš stálu prácu. Stálych priateľov. Stálu rodinu.













