
Tak rýchlo ako sa začal váš vzťah, tak rýchlo aj skončil. Vtedy sa sama seba pýtala, že či je to správne rozhodnutie. Dnes vie, že bolo. Možno by jej to malo byť ľúto, ale nie je. Možno by mala ľutovať svoje rozhodnutia, ale neľutuje. Možno by sa mala chcieť ospravedlniť, ale nechce. Možno by sa mala chcieť vrátiť, ale to je tá posledná vec, ktorú by urobila. Možno by ti mala odpustiť, ale nejde to. Skratka bolo toho na ňu príliš. 
Možno ťa tieto slová bolia, ale je to tak. Možno to teraz čítaš a zraňuje ťa. Znovu. Ale ty si ju zranil stonásobne viac. Viem, bola to chyba vás oboch, ale ona si ju aspoň priznala. Zatiaľ čo ty si jej klamal priamo do očí. Znovu a znovu. Sľuboval a nedodržal. Kde sú teraz tvoje slová, že sa to nezopakuje? Kde sú teraz tvoje slová, že všetko bude v poriadku? Niekde na tej kope klamstiev, ktoré si pre ňu mal?
A keď o tebe počúva teraz? Úprimne? Je jej ťa ľúto. Klesol si až tak hlboko. Na samé dno. A ona si len kládla otázku, čo ak je to jej vina? Rozmýšľala nad tým deň a noc. Trápila sa. Áno, trápila. Dokonca sa chcela vrátiť k tebe, len aby si si nepokazil život. Ale nakoniec si uvedomila, že to bolo tvoje rozhodnutie. Tvoja zlá voľba. A ona nemohla urobiť nič, len ti povedať, že to nie je správna cesta. Ale vybral si si sám.













