Žije tak väčšina z nás. Cítime sa dobre, len kým nestretneme osobu, ktorá nám dokonalo počaruje. Od toho momentu, ako ucítime prvé motýle v bruchu, snažíme sa byť dokonalí. Vytvárame si nový vzťah s osobou, ktorá o nás takmer nič nevie, alebo ak aj vie, tak len z počutia. Preto najmä my ženy, máme silnú potrebu byť úžasné. Bezchybné, dokonalé. Ale ani si samé neuvedomujeme, ako veľmi týmto ničíme nový vzťah.
Žiadna žena, ani iná osoba, nie je dokonalá. Zbytočne sa to snažíme opačnému pohlaviu nahovoriť či bezvýsledne dokázať. Skôr či neskôr, ukážeme svoju skutočnú tvár. Snažíme sa vyzerať vždy reprezentatívne, sme upravené, pozitívne, hovoríme a smejeme sa primerane. Byť múdra, priateľská, zábavná, očarujúca, sčítaná, žena do voza i do koča. Ale to sú tie sladké začiatky, pri ktorých sa silou mocou snažíme nedať najavo, že aj my sme len obyčajní ľudia. Ľudské bytosti. Skutočne ženy.
