
Nikdy som nechápala ľudí, ktorí sú závislí na jednom človeku. Dobre, možno nie závislí, ale bez neho si nevedia predstaviť ani jeden deň. Ja som tomu nikdy nechápala. A mám okolo seba ľudí, ktorí bez danej osoby nevydržia.
Postupom času som ich začala chápať. Ten pocit samoty, ktorý som mala posledné mesiace pomaly mizne. Chcem sa na chvíľu zastaviť, a vedieť, že sa všetko môže aj u mňa na dobré obrátiť. Aj keď by ma to nenapadlo ani v tom najbláznivejšom sne. A to mám predstavivosť dosť veľkú. Vždy som bola človek, ktorý má nastavené svoje plány a doslova nalinkovaný ideál človeka. Chcela som si ísť za každú cenu za tým. Ale osud to zariadil inak. A ja sa mu stále smejem. Neprestávam sa čudovať, čo všetko sa okolo mňa deje práve teraz. Je to skúška. Som schopná to znášať aj sama bez pomoci? Bojím sa povedať koľko toho ešte zvládnem.
zdroj: autorka článku














