Nebezpečná krása: Tajomstvá starodávnych kozmetických rituálov
KrásaStarostlivosť o pleť
Krása niečo stojí – niekedy doslova zdravie alebo aj život. Ženy po stáročia podstupovali bizarné a často nebezpečné rituály, len aby dosiahli ideál krásy. Dnes by sme sa pri pohľade na niektoré z týchto praktík chytali za hlavu, no v minulosti boli úplne bežné. Poď sa s nami pozrieť na fascinujúci, no temný svet starodávnej kozmetiky.
Kto by nechcel žiariť krásou? Už v staroveku ženy (a občas aj muži) robili všetko pre to, aby upútali pohľady – či už dvoranov, kráľov alebo jednoducho okolia. Dnes máme plné poličky kozmetiky, dostupné dermatologické procedúry a influencerky, ktoré nám radia, čo používať.
Ale kedysi? Kedysi si ženy nanášali arzén na tvár, používali olovo ako mejkap alebo si farbili oči sadzami. Namiesto označenia krása by sa niektoré postupy pokojne mohli volať pomsta pokožke. Čítaj ďalej, ak máš chuť na výlet do histórie plnej pôvabu, no aj bolesti.
Nebezpečná krása v minulosti
Egypt – kolískou kozmetiky (a nebezpečenstva)
Začnime rovno v starovekom Egypte. Egypťanky (a aj Egypťania) boli známi svojím záujmom o krásu. Legendárna Kleopatra sa vraj kúpala v mlieku, natierala si tvár medom a očné linky si robila pomocou čierneho prášku zvaného kohl, ktorý obsahoval olovo. Dnes vieme, že dlhodobý kontakt s olovom môže spôsobiť vážne zdravotné problémy, vrátane neurologických porúch. Vtedy to však bol symbol pôvabu a postavenia.
Staroveký Rím – biela pokožka za každú cenu
Rimanky si zakladali na porcelánovej pleti. Aby dosiahli vytúžený vzhľad, natierali si tvár zmesou olovnatého bielidla a octu. Pokožka síce vyzerala bledo a jemne, ale často končila s vyrážkami, infekciami alebo dokonca otravou. Ak si myslela, že dnešné kontúrovanie je extrém, Rimanky by ti dali lekciu v sebaobetovaní pre krásu.
Stredovek – čím menej obočia, tým lepšie
V stredoveku sa verilo, že čelo má byť dominantné. Preto si ženy trhali obočie aj vlasy na línii čela, aby ho opticky zväčšili. Áno, dobrovoľne sa zbavovali obočia – a nie pinzetou, ale pomocou žieravých zmesí, ktoré často zanechávali jazvy alebo spálenú pokožku. Krása teda niekedy bolela – doslova.
Japonské gejše a biely jed
V Japonsku boli ideálom krásy gejše s dokonalou bielou pleťou. Používali púder zvaný oshiroi, ktorý obsahoval ortuť. Po dlhšom používaní im začala padať pokožka, zuby černeli a niektoré ženy aj predčasne zomierali. No vtedy bola dokonalá biela pleť znakom ušľachtilosti, tak prečo ju neplatiť zdravím?
Viktoriánska éra – arzén ako recept na krásu
V 19. storočí sa v Európe predávali pilulky s obsahom arzénu. Ženy ich užívali v nádeji, že im rozjasnia pleť a dodajú „zdravý“ vzhľad. Výsledok? Zvracanie, vypadávanie vlasov, poškodenie pečene… no vraj to chvíľu fungovalo. Ale za akú cenu?
Čo z toho plynie? Krása síce nepozná hranice, ale rozhodne by mala poznať limity zdravého rozumu. Naše praprababičky sa pre krásu doslova trápili, riskovali zdravie a niektoré aj život. Dnešné kozmetické produkty prešli prísnymi kontrolami, no aj tak je dobré vedieť, čo si nanášame na pokožku. Minulosť nám ukazuje, že nie všetko, čo žiari, je bezpečné – a že ideál krásy sa mení tak rýchlo, ako módne trendy. Namiesto honby za dokonalosťou je niekedy lepšie povedať si: „Som krásna taká, aká som.“ Lebo zdravie a sebaláska sú tým najlepším mejkapom, aký si môžeš dať.
