Rada o tebe píšem.
Si moja „múza.“
Bohužiaľ alebo bohuvďaka, to sama neviem, pretože si myslím, že sa toto pero nikdy nevypíše.
Ved vieš, ako to myslím…
„Akoby atrament tam bol nevyčarpateľný.
Akoby my sme boli nedotknuteľní.
Akoby čas nič nikdy nezmenil.“

Je zvláštne rozprávať o tom, čo všetko si ma naučil.
Naučil si ma toho veľmi veľa, priam niekedy mam pocit, že veľmi málo.
Niekedy som sa seba pýtala či to takto malo byť.
Niekedy som bola presvedčená, že takto to naozaj malo byť a inokedy, že to nemôže byť pravda, ved nám bolo tak fajn.
S odstupom času vidím veci, ktoré boli prehnané, zbytočné, ale boli, aby ma niečo naučili a myslím, že aj teba.
Snažila som sa ťa naučiť vážiť si ženy a rešpektovať ich, ale ty si taký nikdy nebol.
Nevedela som ťa zmeniť.















