Poznáš to. Ráno sa zobudíš a máš pocit, že lietaš. Usmievaš sa na mobil lebo ti bliká správa na dobré ráno s takým tým smajlom čo má pri hube srdiečko. Spolu s otázkou ako si sa vyspinkala. Celá naradostená odpisuješ, srdiečkuješ, pridáš klišé ako sa nevieš dočkať stretnutia a vhupneš do nového dňa posilnená radosťou, takou neopodstatnenou ako keď sa deti tešia zo skákania po mlákach. Tento scenár sa odohráva v malých obmenách veľmi často.
Fakt, ktorý v tej chvíli nevidíme je ten, že otvorením svojho srdca uzatvárame najvyššiu stávku svojho bytia. Na jednu jedinú kartu, pretože teraz to už musí byť to pravé a niekedy aj je. Nikomu neberiem ilúzie. Premýšľam nad tým, koľko toho musíme prežiť, aby sme tieto stávky robiť prestali. Je vôbec možné začať vzťah bez toho aby sme si človeka na druhej strane neidealizovali a pozerali sa na všetky možnosti triezvo? Láska sama o sebe je skvelá, krásna, povznášajúca, dávajúca krídla. Ako si ju udržať a užiť bez bolesti srdca je záhada všetkých záhad. Ženy sú také zvláštne bytosti, že vidia aj v najväčšom sviniarovi pána dokonalého a mám občas pocit, že tieto hazardné hry a bolesť sú viacmenej koníčkom, ktorý nás všetky v konečnom dôsledku posilní a každá jedna prehraná stávka sa stane našou silnou stránkou. Ďalšia otázka znie prečo to do prdele nejde inak? 
zdroj: pexels.com
