Najskôr musíš odložiť svoju minulosť a až potom môžeš ísť ďalej
Vzťahy
Minulosť. Zvláštne slovo. Je v nej celý tvoj život. Tvoje narodenie, tvoje chyby, bolesti, radosti, pády, spomienky a rozhodnutia. Si to ty. Minulosť si ty kedysi. Si to ty, kedy si robila chyby, tešila sa a spoznávala ľudí. Minulosť sú tí ľudia, ktorí ti ublížili, ktorí ti pomohli a naučili ťa. Minulosť sú tvoje tajné myšlienky, tvoje lásky a objatia. Si to celá ty. Často si v nej ponorená. Premýšľaš, prečo si nebola milšia. Prečo si urobila chybu. Prečo si verila. Prečo si neurobila nič. Prečo si bola tak povrchná.

Naša minulosť nás vie potrápiť. Dokonca až mučiť. Častokrát nás vie dohnať k slzám, vie nám znepríjemniť deň, no vie byť aj veľmi milá a pozorná. Vie ti vyrozprávať nádherné okamihy, pocty zaľúbenia a tvoje výhry. Pri spomienkach na ňu sa zasmeješ, no aj si poplačeš. Takú veľkú moc má.
Vie s nami kráčať celý deň. Vie ovplyvňovať naše rozhodnutia v prítomnosti. Kazí a ovplyvňuje našu budúcnosť. Občas v minulosti dokonca i žijeme.
Nehovorím, aby si na ňu zabudla. Nie. Len ju jednoducho nechaj tak. Nechaj ju ísť. No zapamätaj si z nej tie najkrajšie okamihy a z tých zlých sa pouč. Pouč sa z chýb, ktoré si urobila v minulosti. Pouč sa z rozhodnutí, ktoré ti kazili tvoju prítomnosť. No kráčať ďalej. Odlož svoju minulosť a zober si z nej to najpodstatnejšie. Nebuďme ovplyvnené minulosťou. Nežime v nej. Nenechajme, aby nám naša minulosť kazila našu budúcnosť a prítomnosť. Pretože vtedy nežijeme. Len prežívame.











