
Natacha Pacal patisserie je nový koncept pravej francúzskej cukrárne. Svoju prvú cukráreň otvorila v priestoroch obchodného centra Aupark v Bratislave. Milovníci pravých francúzskych zákuskov si tu prídu na svoje.
Prečo práve francúzska cukráreň na Slovensku?
Našu vysnívanú francúzsku cukráreň sme otvorili len nedávno v novembri, no sen o nej sa zrodil naozaj veľmi dávno. Narodila som sa vo Francúzsku ako dcéra Francúza a Slovenky. O otca som však prišla, keď som bola ešte dieťa a tak sme sa mamou a bratom presťahovali na Slovensko. Od roku 2002 podnikáme spolu s bratom v gastronómii. Sen o pravej francúzskej cukrárni tak žil ďalej, možno aj z úcty k otcovi a mojim francúzskym predkom. Originálne exkluzívne francúzske zákusky mi na Slovensku naozaj veľmi chýbali. Francúzska cukráreň však bola mojim druhým sladkým konceptom, tým prvým boli Veterníky Natacha Pacal.
Aj napriek vymysleným veterníkom vám niečo stále vŕtalo hlavou…
Veterníky boli z núdze cnosť, a dnes sme za túto náhodu vďační. Môj brat mal už naozaj dosť mojich experimentov a tak sme doslova z večera do rána vymysleli veterníky, ktoré dnes pečieme na mnoho spôsobov a majú naozaj veľký úspech. Francúzska cukráreň s typickými tarte au citron, Paris Brest či éclair au chocolat to však stále nebola a ja som vedela, že iba s receptami z francúzskych cukrárskych kníh exkluzívne dezerty nepripravím.
Nebola som cukrárka, doma som občas upiekla bublaninu pre svoje deti, a kvalitu veterníkov mali na starosti naše cukrárky. Na vysnívané Francúzsko to však bolo málo. Rýchlo som pochopila, že pokiaľ sa ja nepôjdem učiť priamo do Francúzska, sen sa neuskutoční. Nebolo to ľahké rozhodnutie, som matkou dvoch malých synov, vedela som, že môj pobyt v zahraničí zasiahne najmä denný chod našej rodiny. Vybrala som si najlepšiu školu, akú francúzska gastronomická scéna ponúka ENSP (École Nationale Supérieure De Patisserie). Prešla som náročným interview, a prijímacím pohovorom, kým som mohla vycestovať na sedemmesačný študijný pobyt.
Naplnila ENSP vaše očakávania?
Absolútne! Vyštudovala som medzinárodný kurz, pri ktorom mali učitelia väčšiu voľnosť a mohli viac experimentovať ako pri francúzskom programe. Každý týždeň bol tématicky zameraný. Venovali sme sa čokoláde, zmrzline, svadobným tortám, bonbónom, cukru… Najviac ma fascinovali tzv. tanierové reštauračné dezerty, ktoré verím, že raz tiež prinesiem na Slovensko. Učili ma cukrári z najslávnejších cukrárskych domov, na chodbách sme stretávali naozaj najslávnejšie cukrárske mená, ktoré v tejto škole učia profesionálov. Okrem know-how si veľmi vážim kontakty, ktoré som tu získala a z mnohých mojich kolegov-študentov, či priamo učiteľov sa stali moji priatelia.
Ako ste toto náročné obdobie zvládali ako mama?
Zvládli to najmä moji synovia vďaka môjmu skvelému manželovi. Manžel ma celý čas podporoval a pokračuje to i dnes. Je mojim najväčším obdivovateľom aj kritikom. Nebolo pre mňa ako mamu mysliteľné, aby som svoju rodinu nevidela tak dlhý čas. Lietala som na Slovensko každý piatok s príchodom o polnoci, a v nedeľu večer späť do Lyonu. Všetky školské prázdniny sme strávili spolu vo Francúzsku. Bolo to náročné pre všetkých, ale zvládli sme to a moje deti ma dnes predstavujú ako najlepšiu cukrárku na svete














