
Zober si ju! Zober si do ruky sviečku! Akúkoľvek. Voňavú, farebnú, čajovú, ozdobnú, proste akúkoľvek, ktorú doma nájdeš a pozorne si ju prezri. Pozorne! Pozoruj všetko, čo sa dá. Tvar, farbu, vôňu, hrot, jednoducho všetko, čo môžeš vidieť a cítiť. Ja mám tiež jednu v ruke. Tak si ju skús predstaviť…
Je v priesvitnej sklenenej nádobke s vrchnáčikom, vosk je zafarbený sťa nebo počas žiarivého slnečného letného rána a miestami, kde-tu, sa prediera aj farba lupienkov sýtočervenej majestátne rozkvitnutej ruže.
Vonia, vonia ako oceán hlboko pod hladinou, vonia ako čerstvo opelené tulipány a cítiť z nej takú žiarivú nefalšovanú pozitivitu a radosť. Určite poznáš ten pocit, keď cítiš vôňu niekoho pre teba veľmi blízkeho a cítiš sa, že si v bezpečí a nikto na svete ti nič nemôže. A presne takto vonia aj tá sviečka. Vonia presne ako tá tebe najbližšia osoba, s ktorou zdieľaš, alebo by si veľmi rada zdieľala každú minútu svojho života.

Je v nej už len veľmi málo vosku, veľmi rada si ju zapaľuješ len tak, počas hrejivých letných dní, pochmúrnych jesenných popoludní, studených zimných večerov, ale aj harmonických jarných rán. Stále. Je to sviečka, ktorú máš neskutočne rada, dokáže ťa napĺňať šťastím, energiou, alebo ťa dokáže upokojovať, pokiaľ nemáš zrovna najideálnejšiu náladu.













