
Spomínaš si na tie dni, kedy si si prial byť tým najlepším, najvernejším no hlavne najúprimnejším priateľom? Na dni, kedy si bol po uši zamilovaný a chcel si všetko hneď, no tvoja priateľka chcela dať všetkému čas? Bolo to krásne obdobie, verím..Cítil si sa byť silný, akým si nebol nikdy predtým. Myslel si si, že sa dokážeš zmeniť a nepotrebuješ byť každý večer s inou, pretože si mal všetko..Všetko, až do chvíle, kým si to nezahodil..
Potreby sú niekedy omnoho silnejšie, než city, ktoré prechovávame voči druhým. Rovnako, ako boli i tie tvoje. To krásne dievča, s vierou v srdci, ktoré ťa viedlo svetom ako rozprávkou si opustil práve kvôli tvojim potrebám. Bol si si vedomý toho, že robíš najhoršiu vec, no i napriek tomu si sa nevrátil.. Priateľka ťa nechala ísť, pretože jej záležalo na tvojom dobre. Pretože vedela, že ti nemôže dať to, po čom tvoje srdce tak dychtivo túži..













