
Milé žieňa. Ľutuješ niečo vo svojom živote? Ľutuješ veci, ktoré si urobila, respektíve neurobila? Ľutuješ, že keď si mala príležitosť niečo povedať, tak si mlčala? A keď si mala mlčať, tak si zase hovorila? Áno, aj ja ľutujem. Práve preto sa ťa to pýtam.
Pretože každý deň nad týmito vecami premýšľam. Prečo som to nepovedala, prečo som to povedala, prečo som to neurobila, prečo som to urobila … a stále neprichádzam na žiadnu inú odpoveď než na tú, že to tak jednoducho v tej chvíli malo byť.
Áno, mala som to povedať. A možno som to mala rovno vykričať. Áno, bolo naozaj lepšie, že som v tej chvíli mlčala. Slová by všetko pokazili. A že som v niektorej chvíli spravila chybu? Sme predsa ľudia. Nikto múdry z neba nespadol. Nikto nás nenaučil, ako správne ten život žiť. Celý život sa učíme.
Preto ťa prosím, nič neľutuj. Život je príliš krátky na to, aby sme ho prežili v neustálej ľútosti. Aj keď viem, že sa mi to ľahko hovorí. A hlavne, prečo to hovorím, keď ja sama ľutujem? Hovorím to preto, pretože sama sa to snažím naučiť a riadiť sa tým. Veľa vecí, ktoré som v minulosti ľutovala, som sa naučila neľutovať, pretože presne tak, ako som už raz povedala, v tej chvíli to tak malo jednoducho byť.












