Menopauza a puberta doma: Psychologička radí, ako zvládnuť hormonálnu búrku

Keď sa v jednej domácnosti stretnú dve veľké hormonálne zmeny naraz, pokoj môže byť zrazu vzácnejší než voľná kúpeľňa ráno pred školou. Mama prechádza menopauzou alebo perimenopauzou, dieťa pubertou a obaja môžu mať pocit, že ich nikto nechápe.

Psychologička Mgr. Viera Škopová z online poradne MOJRA.sk upozorňuje, že práve toto obdobie môže rodinné vzťahy poriadne preveriť.

Keď sa doma stretnú dve hormonálne búrky

Puberta aj menopauza prinášajú zmeny na biologickej, psychickej aj sociálnej úrovni. Mení sa telo, nálady, citlivosť aj spôsob, akým človek reaguje na bežné situácie. To, čo by inokedy skončilo povzdychom, môže zrazu prerásť do hádky kvôli neodloženej šálke alebo jednej poznámke povedanej nesprávnym tónom.

Psychologička túto kombináciu prirovnáva k extrémnemu počasiu. „Mohli by sme to obrazne prirovnať k extrémnemu počasiu, kde sa strieda búrka so slnkom,“ vysvetľuje.

Podľa nej menopauzu aj pubertu sprevádzajú zmeny, ktoré nie je vždy jednoduché ovplyvniť. „Niekedy sú reakcie nepredvídateľné a nevieme ich ovplyvniť. Naozaj si to vyžaduje ‚tvrdú‘ prácu na sebe samej,“ dodáva.

Práve tu môže vzniknúť problém. Mama môže byť unavená, podráždená, horšie spať alebo mať pocit, že jej dochádza trpezlivosť. Tínedžer zasa rieši vlastnú identitu, telo, vzťahy, školu a potrebu osamostatniť sa. Obaja teda môžu mať menej priestoru na pokojné zvládanie konfliktov.

zdroj: Pexels/cottonbro studio

Hnev nemusí znamenať, že je s tebou niečo zlé

Škopová pripomína, že hnev nemusí byť automaticky negatívny. „Hnev môže byť, pokiaľ ho dokážeme rozpoznať a primerane regulovať, aj užitočnou emóciou. Môže nás upozorniť na to, že sú prekročené naše hranice alebo že sa nachádzame v situácii, ktorá nám nevyhovuje.“

To môže byť dôležité najmä pre mamy, ktoré boli roky zvyknuté dávať potreby rodiny pred svoje. Ak sa v období menopauzy zrazu ozvú intenzívnejšie emócie, nemusí to znamenať, že sa z ženy stáva „neznesiteľná mama“.

„Hnev neznamená, že sme ‚zlé‘ alebo že s nami niečo nie je v poriadku. Je to signál, ktorý nás môže nasmerovať k lepšiemu pochopeniu vlastných potrieb,“ vysvetľuje psychologička.

V praxi to môže znamenať aj vedome si dať pauzu skôr, než sa konflikt rozbehne naplno. Mama nemusí každú poznámku tínedžera brať ako osobný útok a dieťa zasa nemusí rozumieť tomu, prečo je rodič zrazu citlivejší alebo výbušnejší.

O to dôležitejšie je pomenovať, čo sa deje, bez obviňovania. Škopová zdôrazňuje, že v náročných životných obdobiach pomáha hovoriť o pocitoch otvorene a vytvárať doma pocit bezpečia. Nie každý konflikt musí mať jasného vinníka či víťaza.

zdroj: Freepik/drobotdean

Najhoršie je, keď každý bojuje sám

V rodine sa konflikt ľahko rozbehne ako reťazová reakcia. Mama zvýši hlas, tínedžer zabuchne dvere, rodič to vníma ako neúctu a dieťa má pocit, že mu nikto nerozumie. O pár minút už nikto presne nevie, prečo hádka vlastne začala.

Podľa Škopovej je preto rozhodujúce, ako rodina komunikovala už predtým. „Vzťahy v rodine budujeme celý život, je dôležitým vzťahy posilňovať, otvorene komunikovať a nebáť sa požiadať o pomoc či ospravedlniť sa.“

Práve ospravedlnenie môže byť niekedy pre rodiča najťažšie. Má pocit, že ak ustúpi, stratí autoritu. Psychologička však zdôrazňuje skôr otvorenosť než boj o to, kto mal pravdu.

„V takýchto vypätých situáciách, míľnikoch života, je potrebné otvorene komunikovať aj o svojich pocitoch,“ hovorí. Ak mama dokáže povedať, že je vyčerpaná, citlivejšia alebo potrebuje chvíľu pokoja, dieťa môže ľahšie pochopiť, že jej reakcia nie je útokom proti nemu.

zdroj: Freepik/freepik

Menopauza mení aj to, ako žena vníma samu seba