Máš pocit, že sa vo vzťahu snažíš sama? 5 situácií, ktoré by si nemala podceňovať

Máš dojem, že vás dvoch ťaháš sama? Že keby si prestala písať, volať a vymýšľať, tak sa to celé akosi … zastaví? A ty si stále hovoríš, že „on je proste taký“ alebo „nemá to rád, keď sa doňho tlačí“.

Lenže po čase zistíš, že to nie je o tom, že on je introvert. Je to o tom, že sa snažíš ty a on sa vezie. A to nie je partnerský vzťah, to je tvoja neplatená brigáda. Tu je päť vecí, ktoré by si už fakt nemala prehliadať.

1. Keď prestaneš písať, nastane ticho

Ty mu ráno napíšeš, on odpisuje o tri hodiny. Ty sa spýtaš, ako mu išiel deň, on odpovie jedným slovom. A keď ty jeden deň nič nenapíšeš, tak … nič. Žiadne „hej, čo robíš?“ ani „všetko v poriadku?“.

Normálny chlap, ktorý o teba stojí, sa aspoň občas ozve sám. Nemusí ti písať romány, ale nech to nie je vždy len na tebe. Lebo inak to vyzerá, že mu je jedno, či si ešte vôbec nažive.

zdroj: Pexels/Alena Evseenko

2. Všetky plány sú tvoja starosť

Chceš ísť niekam na víkend? Ty to vymyslíš. Chceš ísť na večeru? Ty rezervuješ. Chceš niečo zažiť? Ty to zariadiš. On maximálne povie „jasné“ alebo „ako chceš“. A keď sa ho spýtaš, čo by chcel on, tak pokrčí ramenami a povie „ja neviem, vymysli niečo“.

Seriózne? Už ťa to prestáva baviť, že si zároveň priateľka aj event manažérka. Raz by mohol prísť s vlastným nápadom. Aspoň s jedným.

zdroj: Unsplash/Yehor Milohrodskyi

3. Problémy riešiš sama v hlave (alebo s kamoškou)

Niečo ťa naštve. Namiesto toho, aby si to povedala jemu, radšej to preberieš s kamoškou, lebo vieš, ako to dopadne. Buď sa urazí, alebo povie, že zase dramatizuješ, alebo z toho vytvorí tichú domácnosť. Takže ty to prežuješ sama a on ani nevie, že niečo bolo zle.

To nie je komunikácia. To je tvoje tiché trpenie. A z toho sa ešte nikto nestal šťastnejší.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by ODZADU SK (@odzadu.sk)

4. Ty si vždy tá, čo drží emocionálny dáždnik

Keď má on zlý deň, si pri ňom. Ak má stres v práci, vypočuješ ho. Keď je chorý, uvaríš mu čaj. Ale keď ty potrebuješ podporu, často počuješ niečo v zmysle „to prejde“ alebo „nemusíš to tak riešiť“.

Ako keby tvoje emócie boli menej dôležité. Ako keby si mala byť vždy tá silná, zatiaľ čo on môže byť slabý. To nie je fér. A už vôbec to nie je láska.

zdroj: Pexels / cottonbro studio

5. Ty sa prispôsobuješ, on ostáva v pohodlí

Už si prestala „otravovať“. Naučila si sa byť menej náročná. Už si znížila svoje očakávania, lebo „on je proste taký“. A on? Stále ten istý. Žiadna snaha, žiadna zmena, nič.

Keď sa meníš len ty, nie je to kompromis. Je to to, že sa pomaly strácaš, aby on nemusel ani prsta pohnúť. A to je ten moment, kedy by si si mala sadnúť a úprimne sa spýtať: „A čo z toho mám ja?“

Ak si sa v týchto bodoch našla aspoň v troch, nie je to náhoda. Je to vzorec. A vzorec sa sám nezmení. Môžeš s ním o tom hovoriť. Môžeš dať jasné hranice. Ale ak aj potom ostane všetko na tebe, tak si možno milovala skôr predstavu o ňom než realitu.

A ty si zaslúžiš niekoho, kto sa o vás dvoch snaží aspoň tak, ako ty. Nie niekoho, kto len pohodlne sedí a čaká, kým mu to všetko prinesieš na tácke.