Som introvertka, môj muž extrovert: Niekedy sa bojím, že mu nestačím

Som introvertka. Vždy som bola. Najlepšie sa cítim doma, v pokoji, s knihou, seriálom alebo pri večeri vo dvojici. Môj muž je presný opak. Miluje ľudí, spontánne plány, návštevy, oslavy a víkendy, počas ktorých sa od rána do večera niečo deje.

Ak máš príbeh, skúsenosť alebo názor, o ktorom by podľa teba mali vedieť aj ďalšie ženy, pošli nám svoj text do rubriky Z-Blog. Článok by mal mať minimálne 500 slov a poslať ho môžeš na e-mail [email protected].

Keď sme spolu začínali, prišlo mi to krásne. On ma ťahal medzi ľudí a ja som ho učila spomaliť. Mala som pocit, že sa dokonale dopĺňame. Po rokoch manželstva však zisťujem, že rozdiel, ktorý ma kedysi priťahoval, ma dnes často vyčerpáva.

Pre neho je voľný večer premárnený večer

Môj ideálny piatok vyzerá jednoducho. Prídeme domov, objednáme si jedlo, otvoríme víno a sme spolu. Pre môjho muža je taký večer skoro trest.

Stačí, aby mu niekto napísal, že sa ide von, a okamžite ožije. „Poďme aspoň na chvíľu,“ povie. Lenže jeho „na chvíľu“ znamená, že domov prídeme po polnoci a ja už po hodine premýšľam, ako nenápadne zmiznúť.

Najhoršie je, že sa potom cítim vinná. On sa baví, rozpráva sa s každým a vyzerá šťastne. Ja sedím vedľa neho a odpočítavam minúty. Niekedy mám pocit, že mu kazím život.

zdroj: Pexels/emre keshavarz

On nechápe, prečo potrebujem byť sama

Keď poviem, že nechcem ísť na oslavu alebo návštevu, často sa ma spýta, čo mi je. Nič mi nie je. Len jednoducho nemám energiu byť medzi ľuďmi.

On však ticho vníma úplne inak. Keď sme doma celý víkend, začne byť nervózny. Potrebuje niekoho vidieť, niekam ísť alebo aspoň zavolať kamarátom. Ja po náročnom týždni túžim presne po opaku.

Najväčšie hádky preto nevznikajú kvôli peniazom ani domácnosti. Hádame sa o sobotu.

Podobný pocit, že partneri fungujú každý úplne inak, opisuje aj čitateľka v Z-Blogu Všetko je na mne: Manžel príde domov, sadne si na gauč a ja už nevládzem.

zdroj: Pexels/ArtHouse Studio

Začala som sa báť, že mu nestačím

Najviac ma trápi jedna vec. Čo ak raz stretne ženu, ktorá bude rovnaká ako on? Takú, ktorá bez váhania pôjde na každú párty, bude milovať jeho kamarátov a nikdy nepovie, že chce zostať doma.

Viem, že ma miluje. Nikdy mi nedal dôvod pochybovať o jeho vernosti. Napriek tomu vo mne tieto myšlienky zostávajú.

Keď ide niekam bezo mňa, časť zo mňa si vydýchne. Druhá časť má výčitky, že som tam s ním nešla.

Aj ďalšia čitateľka riešila neistotu vo vzťahu, keď si jej priateľ vypýtal pauzu a o tri dni odletel na dovolenku s kolegyňou.

Nechcem, aby sa jeden z nás musel zmeniť

Postupne sa učíme robiť kompromisy. Niekedy idem medzi ľudí s ním, aj keď by som radšej zostala doma. Inokedy ide sám a ja mám večer iba pre seba. A niektoré víkendy zostane doma so mnou bez toho, aby každú hodinu kontroloval, čo robia ostatní.

Stále však neviem, či sa dá tento rozdiel úplne vyriešiť.

Nechcem z neho urobiť človeka, ktorý bude sedieť doma len preto, aby som bola spokojná. Rovnako nechcem celý život predstierať, že ma baví spoločnosť dvadsiatich ľudí.

Milujem ho. Len niekedy rozmýšľam, či láska naozaj stačí, keď každý z nás čerpá energiu z úplne iného sveta.

Možno našou úlohou nie je byť rovnakí. Možno sa len musíme naučiť nebrať potreby toho druhého ako odmietnutie. Ja nepotrebujem ticho preto, že nechcem jeho. A on nepotrebuje ľudí preto, že mu nestačím ja.

Autorka: Sisa