
Kto by to bol povedal? Ja, ja, čo som si môj celý doterajší život myslela, že viem čo je láska, som až teraz otvorila oči. Po predošlých vzťahoch, ktoré ma síce napĺňali, som si uvedomila a konečne prijala fakt, že v tomto svete existuje čosi nadprirodzené.
Popravde, myslela som si, že predchádzajúce roky plné nevydarených vzťahov a o to väčších sklamaní, boli len zábleskami šťastia. Uvedomila som si, že som skutočne myslela celý čas na lásku a vzťahy pričom lásku si vynucovala. Nebadane, pomaly, nežne, no vynucovala. Bozkami, krásou očí, úprimným úsmevom – no vynucovala. Prečo? Pretože som si myslela, že toto je to pravé. Ono… človek niektoré veci pochopí až odstupom času. Ja som pochopila tiež. Konečne mám čistý štít. A ak sa pýtaš ako som to urobila? Moja odpoveď je, že neviem. Jednoducho to malo prísť v tento čas, v tento daný čas.
Do môjho života si prišiel ty. Ty, ktorý som si myslela, že neexistuješ. Ty, ktorý si prišiel keď som to naozaj čakala najmenej. …vlastne nečakala som ťa vôbec. No ty.. ty si otvoril dvere do môjho srdca ako keby sa nič nedialo a rozpútal v ňom búrky. Chcem ti povedať, že som sa tomu najskôr bránila. Predsa len… bola som už tak veľakrát sklamaná a na dne, že som sa naozaj bála začať čo i len písať si s tebou. Asi to tak malo byť – začali sme.
Zdroj: unsplash.com
Čakala som dva mesiace, kým si ma prvýkrát zavolal von. Viem, čo to sú dva mesiace? Nič. No pre mňa znamenali tak dlhú dobu, nekonečný čas, ktorý sa nedá nijako skrátiť. A doteraz nechápem prečo si to urobil. Aj keď možno tuším, zatiaľ si to nechám pre seba.













