Chcem, aby si si to predstavil: dievča sediace pri posteli, slzy jej tečú po tvári, jej telo sa trasie od vyčerpania zo snahy umlčať vzlykanie, a zaťaté päste jej udierajú do zeme. Teraz chcem, aby si si predstavil moju tvár, pretože to dievča som bola ja, tá, ktorá pre teba nebola nikdy dosť dobrá. Cítila som sa bezcenná. To ty si ma úplne zničil.
Ale nie, nenávidím ťa. Chcem sa ti poďakovať.
Napriek tomu, že to trvalo mesiace, konečne som si uvedomila, že to nie ja som nebola dosť dobrá pre teba, ale ty si nebol dosť dobrý pre mňa. Tie slová vo mne rezonovali už dlhšie, a neustále si pripomínam, že si zaslúžim lepšie vnímanie lásky, ako to, ktoré si mi podal a poškvrnil ty. Zaslúžim si viac ako byť ignorovaná a manipulovaná.
Už nie som tá istá dievčina, ktorá v noci plakala pri posteli, pretože už by som nikomu nedala nado mnou plnú moc. Moc, kvôli ktorej som sa cítila tak bezcenná. Viem, že si dobrý človek, ale ak sa niekedy opýtaš, čo si mi spravil, chcem, aby si myslel na to plačúce dievča.
Bola som kŕmená len negativizmom, topila som sa, a každý deň som sa prebúdzala s myšlienkou, že ma tvoja ruka zachráni. Mýlila som sa, iba ma ťahala viac ku dnu. V tú noc som si uvedomila, že tvoja ruka tam pre mňa nikdy nebola, a jediná ruka, ktorú som potrebovala, bola moja vlastná.
