
Áno, naozaj sme to pokazili. Obaja. Nebola to len moja chyba. Prosím, priznaj si, že to bola chyba nás oboch. Možno si to nechcel. Alebo chcel?
Premýšľam nad tým, čo som urobila zle. Kde som urobila chybu, keď si sa mi otočil chrbtom a nevedel si sa mi úprimne pozrieť do očí.
Preplakala som až príliš veľa nocí na to, aby som ti ešte niečo vyčítala. Uznávam, aj keď som ťa z hlavy dostala preč, vrátil si sa. A na to postačila jedna zanedbateľná myšlienka. Dúfala som, že to neskôr nebude tak zlé. No napriek tomu, že som tak pevne dúfala, o to skôr sa stalo to, čo som chcela najmenej.
Keď si potreboval pomoc, s veľkou ochotou som ti chcela podať ruku. No, keď si ju prijal poslednýkrát, ty si sa dostal tam, kam si potreboval a ja som sa ocitla na dne.
Nebol to príjemný pocit, keď som si uvedomila, čo všetko sa vlastne stalo. Doteraz som nepochopila veľa vecí, ale prišla som na to, že ďalšie bezsenné noci nepotrebujem.













