
Občas si vravím, kde sme urobili chybu.
Vieš, ty a ja. Ja a ty. Nerozlučná dvojica.
Ty si bol celý náš vzťah sám sebou. To ma tak upútalo. Tvoja osobnosť. Tvoj zmysel pre humor a schopnosť rozosmiať ma za každých okolností. Získal si si ma tvojím pozitívnym pohľadom na svet a život okolo. Milovala som tvoje pravé ja. Vedela som, že ty si ten pravý v momente, ako si ma zobral na ruky a preniesol cez tú veľkú kaluž. Tá kaluž mala predstavovať naše problémy. Mali sme ich riešiť spoločne. Zapojiť všetky sily a držať spolu. Ale nezvládli sme to.

Miloval si ma. Teraz to už viem. Nebyť tej chyby … nebyť toho, že som ťa nechala ísť, mohlo by byť všetko inak. Úplne inak.
Nebudem sa hrať na statočnú ako ty. Chýba mi to. Chýbaš mi. Všetky tie spontánne veci, ktoré si pre mňa robil. Všetky tie sny, ktoré sme si plnili. Tvoje žiariace oči, keď som ťa pobozkala. Tvoj teplý dotyk, keď mi bola zima. Osud sa s nami niekedy nepekne zahráva. Môj zoznam bodov, ktoré musí spĺňať muž, ktorého si pustím k sebe do života, si splnil do bodky presne. Hoci si o ňom ani nevedel.













