Nie som si istá či si spomínaš na tie obdobia v našich životoch, kedy sme si neskoro v noci písavali o našich pocitoch. Keď sme sami pred sebou odhalili vždy nový kúsok našej duše.
Veľmi dobre viem, že som pre teba bola otvorená kniha, z ktorej sa dalo dokonalo čítať počas celého dňa i noci.
Netuším, ako to nazvať, no vždy si vedel položiť takú otázku, na ktorú nejednoznačná odpoveď neexistovala. A presne to som nemala rada. Radšej už nechcem poznať odpoveď, či si to niekedy nevyužil zámerne proti mne.
Vieš, to len pre istotu, aby si viac neklesol v mojich očiach. Môžeš si byť istý, že ak by sa tak stalo, už by som sa ti nikdy nevedela úprimne pozrieť do tvojich očí. Nie som povrchný človek, no tvojim správaním by si mi možno nedal na výber.
Už mi nechýbajú tie chvíle, keď som nad tebou premýšľala a nemohla som spať. Poučila som sa, že už by som sa nikdy nemala nechať obmedzovať. A nie kvôli tebe, ale kvôli sebe samej.
Pri tebe som vždy bola sama sebou a na nič som sa nehrala. Mám pocit, že aj teraz som sama sebou. Len som sa dobrovoľne musela posunúť ďalej. Potrebovala som nový impulz, ktorý by mi napovedal, že sa nesmiem utápať vo svojom žiali a pohnúť sa znovu niekde ďalej.
