Každý z nás potrebuje nádej. Tak ako som ju vtedy potrebovala ja. Nádej na ráno bez mokrého vankúša, večeri bez sĺz, dni bez smutných myšlienok a výčitiek na samú seba. Boli to ťažké dni. Vlastne celé mesiace. Náš rozchod ma deptal čím ďalej tým viac a cítila som sa skutočne bezradne. Potrebovala som, ach, tak veľmi som potrebovala bytostne cítiť, že bude lepšie.
Teraz už samozrejme viem, že krásne obdobie príde vždy. No vtedy som potrebovala nejaký dôkaz, znamenie. Niekoho alebo niečo, čo by vstúpilo do mojej cesty životom a ukázalo mi, že lepšie naozaj môže byť. Samozrejme, mala som kamarátky, rodinu a blízkych, ktorí mi chceli pomôcť. Nestačilo to. A je úplne v poriadku, že to nestačí ani tebe. Vieš, verím, že všetko sa deje pre niečo. Všetko má dôvod. A asi to bola jediná vec, držiac ma nad vodou.
