Končím tvoju hru a začínam tú svoju
Z-Blog
Už to bude pár týždňov, čo si bez slova odišiel. Odstrihol si ma zo svojho života, a tak som ťa stratila… Od kedy si preč, mnohokrát som rozmýšľala nad tým, čo sa medzi nami stalo. Prešla som si všetkými spomienkami, ktoré si mi dal. Všetky tie noci strávené po tvojom boku, dlhé telefonáty, pri ktorých som sa nikdy nevedela prestať smiať, polnočné správy, ktoré boli štipkou líznuté alkoholom a práve preto boli také zábavné. Pohľadom na naše fotky sa mi tisnú slzy do očí. Spomínam si na nápoj, ktorý sme pili všade, kde sme spolu boli.
Navždy mi ťa bude pripomínať.
Doteraz cítim dotyk tvojej ruky… Hrial ma na každej ceste autom, ktorým si ma brával na miesta, o akých som dovtedy vôbec nevedela. Stále chcem cítiť to, čo som cítila presne vtedy, keď si mi zaspal v lone po dlhom, náročnom dni. Myslela som si, že mám všetko. Stále dúfam, že je to len zlý sen a ja sa z neho raz zobudím. Stále dúfam, že to nebolo posledný krát, čo som ťa mohla pobozkať, objať a držať ťa tak silno, až si nevedel dýchať.













