Koľkokrát si myslíš, že je tvoje srdce schopné recyklovať lásku?
Vzťahy
Kam sa po čase vyparí? A ako je vôbec možné, že niečo čo tu na začiatku bolo sa stratilo nevedno kam. Mnoho ľudí si tieto otázky už minimálne raz položilo. Retrospektívne pozeráme na to, čo sa odohralo. Ako sme reagovali, ako reagovali oni, čo sme mohli urobiť inak a kde nastal bod zlomu.
Kým sa stihneme spamätať je po všetkom.
Dnešné rýchle a uponáhľané vzťahy majú len sezónne obmedzené trvanie. Jeden na zimu, druhý na jar, cez leto najlepšie žiaden a na jeseň ďalší. Už nehľadáme partnerov na celý život. Naopak, v zime hľadáme ľudí, s ktorými strávime pokojné a sladké Vianoce, precitneme, odpúšťame a v ostatných vyhľadávame dobro, lásku, pokoj a mier. Vtedy nám to stačí. Prejde pár mesiacov a vonku začne všetko kvitnúť. So zmenou počasia, meníme partnerov.

Nová jar, nový život všade navôkol, nové začiatky… Nový chlap, nová žena. Cítime v kostiach, že potrebujeme niečo na oživenie a tak meníme. Až kým sa teploty nevyšplhajú do bodu, kedy nám prirodzene stekajú kvapky potu po tvári a my sa nevieme dočkať letnej dovolenky. Obdobie dobrodružstiev, letných lások, vzrušujúcich festivalov a zahraničných brigád. Jednoducho leto, čas kedy sa okrem šatstva zbavujeme vzťahov. Veď predsa nepotrebujeme aby nás niekto obmedzoval. Čo-to si používame, uvedomíme si, že vzrušenia a zábavy bolo dosť, čo tak sa trochu usadiť? So začiatkom nového školského roka, prichádzajú nové lásky. Počasie býva sychravé, a čo je krajšie ako bozky v daždi ? A takto to meníme, stále dookola.
Viem, že nie doslova, ale metaforicky. Kolotoč súčasných vzťahov vyznieva skoro rovnako „pritiahnuto za vlasy“ ako striedanie partnerov podľa ročných období.













