
Po obrovskej hádke sme si dali zbohom. Bola som z toho viac ako zničená, pretože milovala som ťa toľké roky a zrazu si tu nebol. Celých päť rokov čo sme sa bavili som si želala jediné, aby si len na chvíľu vo mne videl čosi viac ako kamarátku. Bolo neuveriteľne ťažké tváriť sa, že si mi ľahostajný a že ťa nemilujem. Ale zvládla som to. Keď sme to celé ukončili a odišli od seba, prestali sa kontaktovať znášala som to ťažko, inak sa to nedalo keďže som ťa úprimne milovala.
Po nejakých tých mesiacoch som spoznala jeho. Môjho terajšieho priateľa, moju lásku. Mám priateľa, ktorý je schopný čohokoľvek len preto, aby videl úsmev na mojej tvári. Mám priateľa, ktorý si prešiel peklom len aby ma získal. Mám priateľa, ktorý dlhodobo dával moje srdce aj dušu dokopy po tom, čo boli tebou ničené celých 5 rokov. Mám proste ideálneho muža, ktorého by sa dalo nazvať aj životnou láskou, proste tým typom vzťahu, ktorý skončí stopercentne svadbou. Nie sme spolu extra dlho ale za tie mesiace, čo tvoríme pár som verila že som z toho vonku, že už ťa viac nepotrebujem k životu. A vlastne to z časti bola pravda, až do momentu, kým si sa nevrátil späť… Neviem ako sa to stalo, neviem prečo sa to stalo, no je to proste tak. Vrátil si sa späť.














