Každý máme svoje nebo

A v ňom svoje hviezdy.

Tie hviezdy svietia na našej ceste životom. Držia nás za ruky, smejú sa s nami, či plačú. Poznajú nás a i tak nám každý deň svietia čoraz viac. Rozdávajú nám späť svoje svetlo za to naše. Dajú nám rady, keď ich potrebujeme, pohladenia, keď sú na nás hrdí. Vypočujú všetky naše strasti a bolesti, ktoré nás za celú dobu stretli a ktoré ťažia najviac.foto: favim.com

Máme nebo plné hviezd. Niektoré už zhasli, ale tie, ktorým patria tieto riadky, tie v našom nebi budú svietiť navždy. Sú špeciálne, naše spriaznené duše, ktoré nám zmenili životy, spravili ich krajšie, dobrodružnejšie, ľahšie. Všetky obyčajné veci zmenili na tak vzácne, že ste si v mysli vynašli vlastnú Guinessovú knihu rekordov. Každá hviezda, má svoje vlastné meno, povahu, pre ktorú ich milujeme a pri týchto hviezdach vám vždy bude žiariť úsmev na perách. Dáte im aj to posledné a za vaše nebeské chvíle, budete bojovať vždy, keď to bude treba. Občas je až trochu neuveriteľné, aké je to naše nebo krásne.

Pri týchto hviezdach máš pokoj, dôveru, lásku, šťastie. Občas sa zamračí a je ich menej vidieť, ale vieš, že sa zas raz vyčasí a rozsvietia sa. Lebo máš svoje nebo, stálych hviezd. Už len vďaka ním sa oplatí žiť, na minútu sa stopnúť a uvedomiť si, aký neskutočný poklad, sme dostali. 

A vždy im bude patriť jedno veľké ĎAKUJEM. Za to, že svietite, že ste. Že vás vždy môžem vidieť, počuť a rátať s tým, že keď otvorím oči, zbadám vás.

foto: tumblr