
Myslíš si, že nie si pekná? Je to OMYL. Každý baba je svojim spôsobom pekná a niečim výnimočná. Niečim? Možno máš úžasný hlas a ostatným, ktorý ťa počúvajú tak im naskakuje husia koža na tele. Možno máš neuveriteľný mozog a vieš si všetko rýchlo zapamätať alebo vieš rozmýšľať, vieš počítať matiku. Máš krásne vlasy, máš plné pery. Ovládaš neskutočné množstvo jazykov. Vieš byť trpezlivá v maličkostiach. Vieš…
Ja sama mám niekedy obdobia kedy si hovorím, že nie som svojím telom, svojím mozgom, svojimi talentami postačujúca pre tento svet. Ale do kelu to je blbosť. Mám sa riadiť čo je dnes vo svete „in“. NIE. Ubíja ma to, strácam sa v tom , KRIČÍM, že s tým nesúhlasím. Mám sa rada taká aká som. Všetko čo ma tvorí je presne tak ako má byť. Som výnimočná. Každá z nás je originál. Boli sme tak stvorené a každý náš detail má zmysel.
Mám vlasy, ktoré sú niekedy suché, ale milujem ako sa z nich môžem tešiť vždy keď mi narastú o pár centimetrov. Milujem svoje pehy na svojej tvári. Ak by tam neboli tak je to ako záhrada bez kvetín. Milujem svoje nohy, lebo ma nesú každý deň. Milujem svoj dar tanca, lebo tým môžem potešiť ľudí okolo mňa. Milujem svoje zelené oči (že vraj ich má len 5 % ľudí na svete). Mám aj svoje nedokonalosti. Som netrpezlivá v niektorých veciach, neviem niekedy zaujať správny postoj v ťažkých situáciach, mám väčšie stehná, neviem niekedy dodržať slovo a tým strácam dôveru v iných ľuďoch…












