Je môj život príliš obyčajný? Sociálne siete vo mne vyvolali pocit, že nežijem naplno

Mám pocit, že môj život je strašne obyčajný. Mám prácu, partnera, bývanie a pár ľudí, ktorých mám rada. Ráno vstávam, idem do práce, poobede nakúpim, upracem alebo uvarím večeru. Večer si pustíme seriál, ideme na prechádzku alebo jednoducho zostaneme doma.

Keď to takto napíšem, vlastne to neznie vôbec zle. Lenže potom otvorím Instagram alebo TikTok a zrazu mám pocit, že svoj život vôbec nežijem naplno. Všetci sú niekde na dovolenke, skúšajú nové podniky, cestujú alebo zažívajú niečo, čo stojí za zverejnenie. A ja sedím doma v teplákoch a rozmýšľam, čo budeme zajtra variť.

Všetci akoby žili viac než ja

Jedna kamarátka je pri mori, druhá pridáva fotky z Paríža a niekto ďalšia práve oslavuje ďalší veľký úspech. Sociálne siete sú plné nádherných hotelov, kytíc, výletov a romantických večerí. Keď to sledujem príliš dlho, začnem premýšľať, čo vlastne robím so svojím životom. Prečo ja nemám každý druhý víkend niečo, na čo by som sa tešila?

zdroj: Freepik/freepik

Najhoršie je, že ešte pred otvorením aplikácie môžem byť úplne spokojná. Sedím doma, mám kávu, partner je vedľa mňa a nič mi nechýba. O desať minút neskôr už rozmýšľam, prečo sme tento rok neboli na exotickej dovolenke. Akoby sa moja spokojnosť dokázala rozpadnúť len preto, že som videla cudziu fotku.

Niekedy mám pocit, že nemám čo ukázať

Keď sa ma niekto spýta, čo je u mňa nové, často poviem iba: „Nič zvláštne.“ Práca, domácnosť, rodina, občas výlet alebo večera niekde vonku. Na internete však všetci vyzerajú, akoby sa im každý týždeň menil život. Nová kabelka, nový hotel, nový koncert, nový zážitok.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by ODZADU SK (@odzadu.sk)

Niekedy mám dokonca pocit, že by som mala niekam ísť len preto, aby som mala čo pridať na sociálne siete. Nie preto, že po tom naozaj túžim, ale preto, aby môj život nepôsobil tak obyčajne. A práve vtedy si uvedomím, aké zvláštne to celé je. Začínam plánovať život podľa toho, ako by vyzeral na fotografii.

Už neviem, čo vlastne chcem ja

Keď vidím desať žien na dovolenke, zrazu mám pocit, že ju potrebujem aj ja, keď niekto pridá fotografiu z drahej reštaurácie, moja pizza doma mi začne pripadať smutná. Keď žena dostane obrovskú kyticu, začnem rozmýšľať, prečo ju nedostávam aj ja. Pritom predtým mi ani nenapadlo, že by mi niečo chýbalo.

A práve toto ma začalo desiť najviac. Niekedy už neviem rozlíšiť, či po niečom skutočne túžim, alebo som to iba príliš často videla na internete. Možno nechcem každý mesiac cestovať a možno mi naozaj vyhovuje pokojný víkend doma. Len mám pocit, že by som mala chcieť viac.

Porovnávam celý svoj život s jednou fotografiou

Ja svoj život vidím celý. Vidím pondelkové rána, neumytý riad, účty, hádku s partnerom aj večer, keď sa mi nechce ani vstať z gauča. Z cudzieho života však vidím päť sekúnd pri západe slnka, dokonalé raňajky alebo úsmev pri bazéne. A automaticky predpokladám, že takto vyzerá celý ich život.

Možno môj život naozaj nie je výnimočný každý jeden deň. Nemám každý mesiac dovolenku a väčšinu večerov nejem večeru s výhľadom na more. Mám však pokojné rána, obyčajné rozhovory, smiech s ľuďmi, ktorých mám rada, a dni, ktoré nepotrebujem fotografovať. A možno práve z týchto obyčajných chvíľ sa raz skladá život, ktorý mi bude najviac chýbať.