Prečo som ukončila na oko krásny kamarátsky vzťah?
Smiali sme sa, spievali a tancovali na tie najväčšie hity z 90.rokov, užívali sme si ten moment naplno. Myslela som si, že najhoršie, čo sa môže stať bude moje meškanie domov. Kiežby to tak bolo, pár minútové meškanie by mi neubližovalo viac než 7 mesiacov. Pri tom, ako nám hrala moja obľúbená skladba som privrela oči, uvoľnila sa. Bum! Pobozkal ma. Splnil sa mi môj tajný sen. Cítila som to, čomu sa hovorí „motýliky v brušku“ vážne to bolo tak skvelé. Vtedy v tú sekundu to bolo dokonalé.
Lákalo ma to zažiť znova a znova. Chcela som vedieť, či budem znova cítiť to isté. A áno cítila som. Ale čo s tým ak to on tak necítil? Takto sa to nabaľovalo…a nakoniec som už mala pred očami našu budúcnosť. Ale problém bol, že pre neho som bola stále len skvelá kamarátka. V mojich očiach bol princ na bielom koni.
Prečo som niečo také krásne ukončila?
Časom som úplne stratila samú seba. Snažila som sa byť za každých okolností dokonalá. Bála som sa, že ak by ma videl neupravenú znamenalo by to koniec toho, čo vlastne bolo iba v mojej hlave. (typické pre nás krehké stvorenia je domýšľavosť) Predtým, teda…pred naším prvým bozkom mi bolo jedno či mám včerajšiu špirálu pod okom alebo nie, bežne sme sa stretávali ráno, kedy som vyzerala naozaj katastrofálne.
