Nedávno sa ma niekto opýtal, aký mám názor na to, keď sa ľudia vrátia k svojmu ex priateľovi. Chvíľu som popremýšľala, no v konečnom dôsledku mi stále napadlo, že to ešte nikdy neprinieslo nič dobré.
Samozrejme, nedá sa hádzať všetkých do jedného vreca a určite existujú svetlé výnimky, no ja som sa s takými nestretla. A to ani z vlastnej skúsenosti, ani z počutia. Verím však, že ľudia sa dokážu zmeniť, no musí to byť ich vlastné rozhodnutie, ktoré vychádza z ich najlepšieho úmyslu.
Až na zopár výnimiek verím, že ľudia, ktorí sa rozišli, na to mali pádny dôvod. Či už to boli chyby, ktoré nedokázali odpustiť. Zlozvyky, ktoré viac nevedeli tolerovať. Povahy, ktoré sa im časom znechutili. Klamstvá a iné podvody, alebo nedostatok lásky a úcty, ktorá vo vzťahu chýbala. A človek sa nerozhodne ukončiť svoj vzťah, ktorý tak dlho budoval zo dňa na deň. Predchádza tomu množstvo úvah o tom, či robí správnu vec. Spytovanie svedomia, zvažovanie plusov a mínusov. Teda aspoň vo väčšine prípadov, ak nerátam búrlivé rozchody, ktoré vznikli len ako následok aktuálnej emócie.
