Drahý môj bývalý priateľ

Spomínaš na našu pieseň? Tú na ktorú sme tancovali v daždi… ?

Spomínaš si ešte na naše bláznivé výlety, či romantické opíjanie sa vo dvojici?

Och, boli sme tak mladí, bez vážnych problémov, plní života, nadšenia a neskrotnosti. Tak mladí na to, čo všetko naša láska skrývala a ponúkala… Končili sme školu a s novou láskou v srdci, sme nebojácne išli vpred nášmu spoločnému osudu. Mysleli si, že prekonáme diaľku, neprajnosť bývalých priateľov a priateliek a komplikovanosť našich pováh. Z nenazdajky sme spojili dokopy naše svety, priateľov, životy. Každý večer, po správe na dobrú noc, som sa smiala na našej láske ako z filmu…

pinterest.com

BUM!!!

Pozreli sa do očí, podali si ruky na zoznámenie a bolo. Pokukovali po sebe celú noc, išiel spať k nej, ale nie s ňou, lebo on mal priateľku a ona neničí vzťahy. Všetko zrazu nabralo rýchly spád a tak ako deň sa mení s nocou, status nezadanej sa zmenil na zadanú. Nevedeli od seba odtrhnúť pohlaď, ruky mali prepletené ešte aj pri obede.  Snažili  sa jeden druhému skrášľovať každodenný život. Pomáhať s radosťami aj starosťami. Predstavovali si už po týždni ďalekú spoločnú  budúcnosť .

Áno tak krásny bol začiatok našej lásky. Rosamunde Pilcher by sa mohla schovať.  Postupne sme však museli nás dvoch vystavovať veľkým skúškam, v ktorých sme nie vždy obstáli úspešne. Pane Bože a tak sme sa obaja snažili!

thoughtcatalog.com

Chceli mať dospelý vzťah, bez klamstiev, bolesti a podvodov. Zabudli sme však, že sme boli len deti. Deti, ktoré dostali na plecia tak veľa a to našu lásku. Príliš rýchlo sme chceli dospieť, aby sme lásku nás dvoch nezničili. Vrhali sme sa do priepasti na ktorej dne bol koniec. Čím hlbšie sme padali, tým viac sme menili naše povahy a vzájomne sa ničili. Obaja sme vnútri cítili ako nám  v tom čase osud nepraje, ale sakra, tak sme sa snažili!

Napokon sme podľahli tej zvrátenej dobe, v ktorej mať vzťah bez problémov a vôbec mať vzťah, bolo skôr prekážkou ako výhodou.

Stratili sme svoju jedinečnosť. Spadli k tým „obyčajným “ vzťahom, ktoré zahodili „rúžové okuliare“ už po prvom mesiaci vzťahu.  Ponorili sa do alkoholu, zvádzania iných, výčitiek, hádok a scén, za ktoré by bol nejeden oskar.  Obviňovali jeden druhého a popri tom sami mali popol na hlave. Utekala som od teba, ale zároveň som chcela byť s tebou.  Nevedela som bez teba spať v našej posteli, ale keď si tam bol zabíjala ma tvoja prítomnosť.

Vedela som, čo všetko predo mnou skrývaš. Bolelo to viac ako milión kamienkov v topánke a ver, že už jeden je ukrutná bolesť.

thoughtcatalog.com

Nedokázali sme ani po rozchode zabuchnúť za sebou dvere. Vždy, keď bolo najhoršie vracali sa k tomu druhému, lebo iba ten vedel ako nás dať dokopy. Iba on mal to čarovné bezpečné náručie. Ruinovali sme životy iným, pretože vysporiadať sa s tým bolo nemožné.

A teraz tu sedím s úsmevom, keď  mi YouTube prepol našu pesničku. Ach, drahý môj bývalý priateľ…Ver mi či nie, aj po takom čase si v niektorých momentoch na teba spomeniem. Áno, niekde v kútiku duše, kde som stále tým dievčaťom, mám na nás ťažké srdce, ale inak… Inak už sa na nás nehnevám. Niekedy som mala chuť TI vykričať „ÁNO ty za to môžeš!! “ ale nie, nemôžeš. Boli sme v tom spolu.

A preto tu teraz sedím s úsmevom, keď počujem našu pieseň a ďakujem Ti dráhy môj bývalý priateľ. Ďakujem že si mi ukázal, aká chcem a nechcem byť. Vďaka nám dvom v minulosti, si vážim čo mám teraz v prítomnosti. Aj keď ten malý kúsok duše dievčaťa ťa bude milovať naďalej, vďaka tebe viem, že dnes mám pri sebe toho pre mňa dokonalého. Nech už osud zamieša karty ako chce. 🙂