Ľúbim ťa. Áno, ľúbim. No som zmätená a neviem ako ďalej.
Neviem, kedy sa z tých dní plných radosti a nekonečného šťastia z nášho vzťahu stali dni, týždne smútku a depresií. A prečo vlastne? Ja ani neviem.
Boli dni, keď mi ku šťastiu stačilo vidieť ťa. V tej mágií prvotnej zamilovanosti som na tebe nevidela žiadnu chybu. Myslela som si, že sme pre seba stvorení, že sa k sebe skvelo hodíme. Stále si myslím, že si rozumieme. No nie tak, ako by sme si mali.
Tá povestná chémia medzi dvomi ľuďmi, ach áno, tá je dôležitá. A medzi nami sa vytráca. Ja neviem, čím to je. Neviem, či sme sa zmenili, alebo z nás len opadlo prvotné zaľúbenie. No niečo je inak. Už od teba neodchádzam s úsmevom na tvári. Väčšinou sú to slzy, čo ma vyprevádzajú z tvojho domu a s ktorými sadám do auta. A ja som z toho tak nešťastná, no neviem si pomôcť. Cítim sa byť osamelá.
pinterest.com
Nie je to v tebe. Teda, čiastočne je, ale je to v nás oboch. Asi sme iní, ako sme si na začiatku mysleli. A ty vôbec nie si zlý chalan. Naopak. Si skvelý. A možno je to v tom, že na mňa až príliš. Áno, hádame sa a nie je to zriedka, no vždy sa po hádke snažíš zmeniť veci, čo ti vyčítam. Si ten typ chalana, ktorý mi píše každý deň od rána do večera a stále si máme čo povedať. A to je dobre, tak je to správne.
