
Diana Hágerová je bývala finalistka Miss Universe 2009, televízna a rozhlasová moderátorka, ktorá sa momentálne teší s narodenia dcérky Izabely. Aj tak si našla čas, aby odpovedala na otázky o materstve, hodnotách, prioritách a nevyhli sme sa ani témam ako krása či sebavedomie.
Ahoj Diana. V prvom rade by som ti chcela zagratulovať k dcérke Izabele. Avšak najskôr by si sa mohla predstaviť. Poznáme ťa ako krásnu moderátorku v televízií i v rádiu, no kto je Diana Hágerová v súkromí?
Ďakujem veľmi pekne. Diana je podľa mňa obyčajná baba, ktorá sa rada teší z maličkostí života. Trošku puntičkárka, ale aj filmová maniačka, ktorá si dlhé chvíle kráti čítaním kriminálok alebo cvičením jógy. A najnovšie a vlastne najdôležitejšie z toho všetkého, je mama.
Je asi jasné, že momentálne ti robí radosť tvoja dcérka. Ako ťa materstvo a tehotenstvo zmenilo?
Každá budúca mamička vníma na sebe zmeny, samozrejme nielen vizuálne. Ani ja nie som iná. Tehotenstvo mi otvorilo dvere do sveta, ktorý som dovtedy vnímala viac ako pozorovateľ či „občasný návštevník“. Do sveta, ktorý mi stále a stále ponúkal nové informácie o výchove detí, starostlivosti, dojčení, potrebnom oblečení a vybavení…
No a čo sa týka materstva, hoci si ho užívam ešte len krátko, život sa mi zmenil o 180stupňov – znie to ako klišé, že? Ale je to jednoducho tak. Najdôležitejší je ten malý človiečik, na ktorého sa neviem vynadívať a všetky jeho potreby- teda u nás zatiaľ papanie, kakanie, spinkanie a mojkanie, veeeeeeľa mojkania.
V rámci nášho heštegu #Slovenkadna podporujeme mladé dievčatá a ženy, aby si viac verili, aby pochopili, že sú výnimočné a krásne. Ako sa vidíš ty, čo sa týka krásy? Máš s tým problém, alebo sa cítiš dostatočne sebavedome?
Dnešný svet sa príliš fokusuje na vonkajšiu krásu a snaží sa nám nanútiť nejaké kritériá, správne miery, veľkosti atď. Ale tak to nefunguje, veď krása je predsa veľmi relatívny pojem. Napríklad ja som v detstve bola skôr chalanisko v zostrihu mikádo, ktorý lozil po stromoch a mal množstvo modrín a škrabancov. S maľovátkami som sa začala „kamošiť“ až na strednej aj to len tak trošku a nemám pocit, že by to na mne zanechalo negatívne následky, práve naopak! Dôležité pre mňa je, že som sa v tom danom, ale aj v tomto období života cítila sama so sebou spokojná.













