
Ako to je dávno? Skús mi trošku pomôcť. Boli sme ešte len deti. Mohli sme mať koľko, 5 rokov?
Dobre teda, máš pravdu, je to už dosť dávno. Je to dosť dávno, čo sme sa začali hrať u mojej starkej na záhrade. Keď sme sa potajomky stretávali za domom s tým, že nás nikto nevidí. No môžem s čistým svedomím povedať, že tie chvíle s tebou, počas teplých letných alebo chladných mrazivých dní boli najkrajšie v mojom detstve. Ale čo ma ešte viac hreje, teší pri srdci, že to detské kamarátstvo neskončilo ani po niekoľkých rokoch.
Pamätáš si na všetky tie šialené nápady alebo len na vozenie sa na bicykli až do neskorých večerných hodín? Nikdy by som neverila, že práve všetky tieto naše spoločné zážitky, či už plné smiechu a radosti, či sĺz a bôľu sa na mňa zosypú ako lavína, práve v tento deň. Ten deň D, kedy začínaš písať úplne novú kapitolu svojho života. Niečím výnimočnú, odlišnú od všetkého čo sme spolu zažili.













